Hlboko pod hladinou Tichého oceánu sa nachádza podivná štruktúra, ktorá môže vysvetľovať, prečo sa na jednom konkrétnom mieste vytvára najrýchlejšie sa rozširujúce oceánske pohorie – Východopacifický chrbát alebo výbežok.
Skúmali prechod plášťov
Geológ z Marylanskej univerzity Jingchuan Wang spolu s kolegami analyzovali záznamy seizmických údajov a objavili oceánske dosky ešte z čias mezozoika, čiže z obdobia, keď na Zemi vládli dinosaury.
„Náš objav otvára nové otázky o tom, ako udalosti hlboko v Zemi ovplyvňujú to, čo vidíme na povrchu,“ uvádza Wang v tlačovej správe k štúdii publikovanej v roku 2024 v časopise Science Advances.
Vedci sa zamerali na prechodovú zónu medzi horným a dolným plášťom Zeme, ktorá sa nachádza v hĺbke medzi 410 až 660 kilometrov pod povrchom. Tam objavili nezvyčajne hrubú oblasť, ktorá sa podľa nich skladá z dávno potopeného morského dna, ktoré mohlo ovplyvniť štruktúru takzvanej Pacifickej veľkej oblasti s nízkou rýchlosťou šmyku, ktorá sa nachádza v dolnom plášti.
Fosílna stopa morského dna
Toto objavenie starovekej oceánskej dosky, ktorá sa potopila približne pred 250 miliónmi rokov, poskytuje nový pohľad na históriu našej planéty. Wang prirovnáva túto oblasť k „fosílnej stope dávneho morského dna,“ čo podľa neho ponúka unikátny pohľad na prehistorické zmeny v hlbinách Zeme.
Proces subdukcie, pri ktorom jedna tektonická doska skĺzne pod druhú, má za následok rôzne geologické javy, ako sú zemetrasenia, vulkány a morské priekopy. Wang a jeho tím pomocou seizmických vĺn vytvorili presné mapy vnútorných štruktúr Zeme. To, čo objavili, bolo prekvapujúce – materiál sa pohyboval v hlbinách Zeme oveľa pomalšie, ako sa očakávalo. Tento objav naznačuje, že prechodová zóna plášťa môže spomaľovať pohyb materiálu smerom do jadra.
Podľa vedcov je táto štruktúra chladnejšia a hustejšia ako okolité oblasti, čo naznačuje, že niektoré oceánske dosky sa počas potápania „zaseknú“ v tejto prechodovej zóne. Tento fenomén môže pomôcť vysvetliť rýchlo sa rozširujúcu oceánsku chrbtovú štruktúru v oblasti východného Pacifiku a podivné štrukturálne anomálie pod doskou Nazca pri pobreží Južnej Ameriky.
Wang dúfa, že ďalší výskum rozšíri mapu starovekých subdukcií a vzostupov materiálu na povrch, čo by mohlo priniesť nové poznatky o tom, ako hlboké štruktúry Zeme ovplyvňujú jej povrch a geologické javy na povrchu.
Nahlásiť chybu v článku