Iniciatívy francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona v mierových rokovaniach o Európe sú v protiklade s tým, po čom na mníchovskej konferencii volala Európa. Vyhlásil to v stredu v rámci výjazdu do Komárna prezident SR Peter Pellegrini, informuje spravodajca TASR.
správy od nás budete mať ako prví.
„Európa po tom, čo pocítila tvrdé vyjadrenia zo strany Spojených štátov, po tom, ako uvidela, že rokovania o mieri najprv budú prebiehať medzi Spojenými štátmi a Ruskom, dokonca bez Ukrajiny, volala po zjednotení a spojení sa a hľadaní nejakého európskeho postoja k tejto veci,“ povedal Pellegrini.
Podľa jeho slov tento zvláštny prístup Macrona robí pravý opak a triešti Európsku úniu a jednoducho ju fragmentuje na menšie časti.
„Najprv summit, kde spolu s Veľkou Britániou bolo len pár vybraných krajín, teraz ďalší summit, ktorý má byť dnes, kde je ďalšia nejaká skupina krajín, kde som neporozumel, prečo tam nie je nielen Maďarsko a Slovensko, hoc my priamo susedíme s krajinou konfliktu. Zvláštne! Nerozumiem, ako nemôže byť na summit o budúcnosti Ukrajiny a povojnového usporiadania prizvaná krajina, ktorá hraničí s krajinou, kde ten vojnový konflikt je. Krajina, ktorá hraničí s krajinou, kde sa má hovoriť o trvale udržateľnom mieri,“ podotkla hlava štátu a podčiarkla, že to, čo robí francúzsky prezident, neprispieva k jednote.
Pýtať sa môže medzi členmi koalície
Prezident kritizuje summity organizované Macronom krátko po tom, čo premiér cestoval počas sviatkov do Moskvy, zverejnil fotografie s Putinom a po tom, čo Tibor Gašpar pripustil vo verejnoprávnej televízii STVR možnosť vystúpenia Slovenska z EÚ. A keď niektorí členovia koalície tvrdia, že na prostesty chodia Ukrajinci, prípadne keď premiér hovorí, že EÚ by sa k téme, ktorú teraz rieši celá Európa ani nemala hlásiť.
Francúzsko bude v stredu popoludní hostiť v Paríži druhý summit o Ukrajine a európskej bezpečnosti za účasti širšej skupiny spojencov. Konať sa má v hybridnom formáte, pričom viacerí predstavitelia krajín sa pripoja prostredníctvom videohovoru, informuje TASR.
Na prvom narýchlo zvolanom zasadnutí v pondelok boli lídri Francúzska, Británie, Nemecka, Holandska, Dánska, Španielska, Talianska a Poľska, ako aj lídri inštitúcií EÚ a NATO. Nepozvanie ďalších krajín z dvadsaťsedmičky vnímali viaceré štáty ako Česko či Slovinsko kriticky.
Nahlásiť chybu v článku