Pápež František sa niekoľko týždňov pred smrťou rozhodol, že si za žiadnych okolností nepraje, aby ho lekári intubovali. V rozhovore pre štvrtkové vydanie talianskeho denník Il Messaggero to uviedol jeho osobný lekár Sergio Alfieri, informovala agentúra DPA. Rovnakú žiadosť pápež lekárom adresoval aj počas svojej hospitalizácie v roku 2021.
Agentúra ozrejmila, že počas intubácie sa do priedušnice vsunie trubica, prostredníctvom ktorej možno pacienta umelo ventilovať. Používa sa v prípadoch, keď nie je možné alebo vhodné neinvazívne zaistenie dýchacích ciest: počas celkovej anestézie pri mnohých druhoch operácií, pri resuscitácii alebo pri nutnosti umelej pľúcnej ventilácie s použitím pretlaku v dýchacích cestách.
Posledné požehnanie
Počas poslednej hospitalizácie bol Františkovi podávaný kyslík cez nosovú trubicu a občas nosil na tvári kyslíkovú masku, ale nebol zaintubovaný. Podľa Alfieriho, pápež počas svojho posledného, 38 dní trvajúceho pobytu v nemocnici, výslovne požiadal, aby za žiadnych okolností nebol intubovaný. Jeho stav počas hospitalizácie bol veľmi vážny, lekári neskôr priznali, že bol aj v bezprostrednom ohrození života.
Pápež František zomrel 21. apríla – deň po tom, ako na Veľkonočnú nedeľu udelil požehnanie Urbi et Orbi (mestu Rím a svetu), následne sa previezol po Svätopeterskom námestí v papamobile a pozdravil sa s pútnikmi. Pápežove telesné pozostatky sú momentálne vystavené na poklonu veriacim v Bazilike sv. Petra. Pohrebné obrady sa uskutočnia v sobotu pred týmto chrámom. Pochovaný bude v súlade so svojím želaním v rímskej Bazilike panny Márie Väčšej (Santa Maria Maggiore).
Alfieri v rozhovore pre taliansky denník opísal, ako ho skoro ráno na Veľkonočný pondelok kontaktoval pápežov ošetrovateľ Massimiliano Strappetti s tým, že sa pápež necíti dobre. Zdravotný personál mu ešte pred príchodom lekára podal kyslík a infúziu.
Lekár dorazil do Domu sv. Marty, kde pápež býval počas celého svojho pontifikátu, ráno približne o 06:20 h – 06:30 h. František už v tom čase nebol pri vedomí, mal síce otvorené oči, ale nereagoval na otázky ani na bolesť pri dotyku – bol už v kóme, jeho pulz bol spomalený a dýchanie plytké. Alfieri mu stetoskopom vyšetril pľúca, ktoré „boli čisté“. Pápež nemal dýchavičnosť, nejavil žiadne príznaky, ktoré by mohli viesť k takej respiračnej kríze, akú mal počas nedávneho pobytu v nemocnici, doplnil Alfieri.
Bezbolestná smrť
Rádiologické nálezy z osudného dňa podľa Alfieriho nie sú k dispozícii, keďže pápež zomrel vo svojom byte a nie v nemocnici. „Ale či už šlo o krvácanie do mozgu alebo mozgovú príhodu, určite nezomrel na problémy s dýchaním,“ potvrdil Alfieri s tým, že pápež nemal pred skonom žiadne bolesti a netrpel. Podľa denníka Il Messaggero sa krátko uvažovalo aj o pápežovom prevoze do nemocnice, ale podľa Alfieriho by zrejme počas neho zomrel.
Pápežov život sa skončil „bez bolesti a doma“, ako si to pravdepodobne prial, konštatoval Alfieri s tým, že pápež v nemocnici nehovoril, že sa chce vrátiť „do sv. Marty“, ale že chce “ísť domov“. Vatikán neskôr oficiálne oznámil, že príčinou úmrtia 88-ročného Františka bola mozgová mŕtvica a nezvratný kardiovaskulárny kolaps. Podľa Alfieriho, akékoľvek iné dohady o príčinách pápežovej smrti „nestoja za úvahu.“
Lekár objasnil, že vo Františkovom prípade to bola jedna z tých mozgových príhod, keď smrť nastane do hodiny. Lekár predpokladá, že v pápežovom prípade sa „možno vytvorila krvná zrazenina a zablokovala cievu v mozgu“. „Možno došlo aj ku krvácaniu. Niečo také sa môže stať hocikomu, ale starší ľudia sú vystavení väčšiemu riziku, najmä ak nie sú (fyzicky) veľmi aktívni,“ objasnil Alfieri.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku