Preto sa otec štyroch dcér, Simon Hooper rozhodol ukázať skutočnú tvár rodičovstva. Výsledok? Na Instagrame si získal obrovské množstvo obdivovateľov a každým dňom pribúdajú. Simonova najstaršia dcéra má 9 rokov, ďalšia má 6 rokov a pred desiatimi mesiacmi im do rodiny pribudli dvojičky, opäť dievčatá. Teraz je zo Simona muž v domácnosti, taxikár, inštruktor plávania, učiteľ, kuchár, poradca, ľudská preliezačka, banka a „vybavovač“ nákupov.
„Celý môj Instagramový účet zobrazuje realitu rodičovstva z rodičovskej perspektívy. Pokiaľ ide o fotografie rodičov, pridávajú k fotkám príliš mnoho pozlátka. Ja som chcel ukázať kúsok reality s nádychom humoru,“ vyjadril sa Simon.
Moja najstaršia má tento týždeň v škole sexuálnu výchovu. Je v tejto veci veľmi vyspelá. Vie oveľa viac, než vaše priemerné dieťa. Dnes sa rozhodla, že je správny čas pýtať sa ma na chlapské veci, cítim sa ako zahanbené dieťa, ale sľúbil som, že jej poviem pravdu. Mojím favoritom je otázka: „Ocko… používaš kondóm?“ Moja odpoveď: „Áno“. Dcéra: “Prečo máš potom tak veľa detí? A mali ste s mamičkou sex viac, ako trikrát?“ Hrdo som sa zasmial: „Oveľa viac… aspoň 9 alebo 10 krát.“ (nechcel som znieť ako sexmaniak). Neviem sa dočkať, kedy sa ma spýta či masturbujem. Stočím sa do klbka a zomriem.
Zajtra je medzinárodný deň žien a ja, viac než väčšina, budem oslavovať. Moje dievčatá sú silné a nezávislé slečny. Na mnohých miestach sú ženy vnímané ako druhoradé a majú obmedzené možnosti dosiahnuť plný potenciál. To sa musí zmeniť. Choďte a dajte svojim dievčatám pusu na dobrú noc.
Som to len ja, alebo sa všetci muži musia naučiť spať na kraji postele na niekoľkých centimetroch miesta? Nezávisle od veľkosti postele či od toho, koľko je v nej ľudí, vždy sa cítim byť vyhostený do „mužskej zóny“. Tak veľmi som si zvykol spať na obmedzenom priestore, že som si istý, že by som zaspal aj na múre a nespadol by som. A na druhej strane postele ma mama mojich dcér spiaca ako hviezdica celú noc kope do chrbta a sťažuje sa, že som do postele šiel príliš neskoro, že som studený, a že sa moja noha dotkla jej teritória.
Dnes večer som dostal jednoduchú úlohu. Pobaľ deti (ideme preč na jednu noc). V tom som dostal nápad. „Povedala si, že mám pobaliť deti.“ Očakával som smiech. Nesmiala sa.
Toto sme my, dve minúty potom, ako počet detí, za ktoré sme zodpovední, vzrástol z dvoch na štyri. Mať za ženu pôrodnú asistentku a vychovávať s ňou štyri dcéry, a aj tak občas zabúdam, aké mám šťastie. Beriem ako samozrejmosť, že naše deti budú zdravé a ich narodenie bezproblémové. Nanešťastie to v mnohých prípadoch nie je pravda.
Prerezávanie zúbkov je v plnom prúde a dievčatá chcú, aby o tom každý vedel. Stačil by aj mail ale zdá sa, že radšej používajú svoj hlas na vyjadrenie toho, ako veľmi si neužívajú toto štádium vývinu. Toto nie je krik, toto je nárek raneného zvieraťa, keď to chce proste skončiť. Nemôžem im to však dávať za vinu, je to ako scéna z Votrelca, ale v spomalenom zábere.
Vynašiel som nový produkt – topánky z detí. Stoja majland, nedovolia vám nič dosiahnuť, dramaticky v nich zostarnete a nikdy nie sú čisté, aj keď ich pravidelne umývate. A nikdy nejdú tam, kam chcete.
Po dlhom dni hrania sa dvojčatá potrebovali okúpať. A ja tiež. Teoreticky bol nápad zdieľať vaňu dobrý. Realita bola iná. Ako by mali vo vani nepozvanú veľrybu. Keby deti vedeli zabíjať pohľadom, určite by som bol mŕtvy.
Ak sme my otcovia na niečo dobrý, tak je to hra na ľudskú preliezačku. Trénujeme do súťaže. Mojim talentom je, že na mne môže visieť veľa členov rodiny predtým, než spadnem, rozbijem sa a začneme plakať ako patetická masa.
Máme VEĽA hračiek pre dievčatá. Niektoré úplne nové. Tie však nie sú dobré. Radšej sa hrajú s kľúčmi, s mojou peňaženkou, mobilom či čímkoľvek, čo pripomína ovládač a plastové balenie. Ak im to nedám, dobiedzajú, kým nedostanú, čo chcú. Často ma ráno môžete vidieť ako v duchu preklínam deti a nadávam, kde je moja peňaženka či moje kľúče.
Tieto dve sa mi motajú okolo členkov celý deň. Doslova. Chodím po dome, ako keby bolo všade rozbité sklo, ktorému sa treba vyhnúť. Nikto nechce počuť ten plač, keď omylom stúpite na drobnú rúčku, ktorá práve bola tam, kde nemala byť.
Zázrak modernej technológie. Prečo sme dali najstaršej dcére iPod? Áno, je skvelé byť v kontakte, keď som preč, teraz mám však schránku plnú emotikon spamov od mojej unudenej dcéry. Dnes som dcéru presvedčil, že keďže sme v iných časových zónach, viem výherné čísla v lotérii, ktoré ona ešte nevie. Chvíľu jej trvalo, kým prišla na to, že to tak nefunguje.
Čo sa stane, ak sa dostanete do blízkosti doplnkov so štyrmi dievčatami, pričom dve práve pili kolu, a unaveným otcom? Desať minút skúšania všetkého a dvadsať minút presviedčania, aby sme išli preč. Je ich proste príliš veľa.
Len ďalší pondelok, ďalší zhon a nákup na poslednú chvíľu, aby ste sa vyhli armagedonu. Armagedon – chýbajúce plienky, vlhké utierky a detské mlieko.
Deň dva, odkedy sa menil čas, dievčatá sa však ešte stále nestihli prispôsobiť. Takto to vyzerá o 6:30 ráno. Mama sa zatiaľ skryla v kúpeľni.
Zdá sa, že občas zabudnem nakŕmiť sám seba. Stáva sa, že je päť hodín poobede a ja si uvedomím, že som mal dnes v žalúdku len čaj, ktorý som päťkrát zohrial v mikrovlnke. Dvojičky zatiaľ mali tri chody podávané lyžičkou priamo do úst. Schúlil som sa medzi ne v nádeji, že ich mama nakŕmi aj mňa, plán však nevyšiel.
Delilah jačí od radosti, keďže ju staršia sestra učí, ako urobiť neporiadok za menej, než jednu minútu (dôležitá schopnosť, keď ste dieťa).
Varenie s rodinou je dôležité, aby sa deti čím skôr naučili, ako sa majú zdravo stravovať. Ak však pridáte dve desať mesačné deti s minimálnym tréningom a bez hygienických štandardov, prevádzku s kebabom musíte zavrieť. Rýchlovka Jamieho Olivera sa mení na hodinu a pol trvajúce varenie so Simonom. Na konci len všetko zmiešate dokopy a dúfate, že to dobre dopadne. Je pravdepodobné, že to vyberavá klientela aj tak odmietne. Je možné celý proces urýchliť a surové jedlo hodiť rovno do koša.
Čo myslíte? Zaslúži si tento tatko obdiv, alebo súcit? Aká je vaša skúsenosť?
interez.sk (Petra Sušaninová) boredpanda.com
Nahlásiť chybu v článku