Tatry sú veľhory Slovenska, s ktorými sa naša krajina môže pýšiť aj za hranicami. Ak má človek šťastie, tak sa mu podarí vidieť ich a zachytiť aj z rôznych vzdialených, či zaujímavo položených miest. Jedným z takýchto šťastlivcov je aj Milan Bališin, ktorý odfotografoval niekoľko štítov Vysokých Tatier z Humenného.
Milan Bališin sa fotografovaniu a diaľkovému pozorovaniu krajiny prevažne z vrcholov venuje už niekoľko rokov. „Predtým som zvykol pozorovať ďaleké objekty z vrcholov už od mala, keď som chodil na túry, ale v tej dobe som ešte nefotil,“ povedal portálu Interez. Pohľad na panorámu Tatier sa rozhodol zvečniť svojím objektívom a vďaka tomu môžeme tento skvostný výhľad obdivovať aj my.
„V deň, keď som bol fotiť, tak sa tie Tatry ukázali až po západe slnka. Ono treba pripomenúť, že je ťažšie ich zachytiť v lete alebo začiatkom jesene, ako sa to teraz podarilo mne, ako napríklad v zime, keď je mrazivo a vtedy zvykne byť vidieť najlepšie na takéto ďaleké vzdialenosti, samozrejme pri vhodných podmienkach,“ objasňuje, ako prebiehalo fotenie.
Milanovi Bališinovi sa podarilo zachytiť úchvatnú scenériu Tatier až z Humenného. Vrch Kalvária s nadmorskou výškou 231 m n. m, z ktorej bola fotografia zhotovená, sa nachádza vo vzdialenosti 130 kilometrov vzdušnou čiarou od štítov hôr, ktoré na nej môžeme vidieť.
„Najďalej bolo dovidieť 129,1 km, ako dokazuje odborné spracovanie na poľskom portáli Dalekie Obserwacje, ktorý je zameraný na diaľkové pozorovania a kde sa takéto fotografie rôznych ďalekých výhľadov objavujú už dlhé roky.“
„Medzi najvzdialenejšie pozorované štíty patrí napríklad. Malý Ľadový štít (2 603 m n. m.) vzdialený 128 kilometrov a najďalej bolo dovidieť 129,1 km na časť Tatier, ktorá je najviac smerom na západ od miesta pozorovania. Tam sa nachádza Malý Javorový štít.“
Ako zdôrazňuje Milan, podobný pohľad z Kalvárie na Tatry v tomto období nie je vôbec častý.
„Musia byť na to vhodné poveternostné podmienky. Skôr ich uvidíte v zime, ale, samozrejme, tiež nie každý deň,“ hovorí Milan a pridáva aj niekoľko tipov, ako podobnú scenériu sledovať. „Pozorovanie z danej lokality ešte sťažuje fakt, že pozorujete z miesta, ktoré má malú nadmorskú výšku.“
„Je iné pozorovať Tatry napríklad z neďalekého Vihorlatu, ktorý má 1 076 m n. m., pretože veľakrát je to tak, že z Kalvárie Tatry neuvidíte a v rovnaký deň, ak vyjdete vyššie, napr. na spomínaný Vihorlat, ktorý má viac ako 1000 metrov nad morom, tak ich uvidíte, pretože dole môže byť opar, hmla, nízka oblačnosť, či znečistenie a to zabráni vidieť ich z takých nízkych vrchov, nižšie položených miest ako je spomínaná Kalvária.“
Pri panoramatickej fotografii si môžeme porovnať, o akú veľkú vzdialenosť v skutočnosti ide. Pred týmito štítmi sa Milanovi Bališinovi podarilo zachytiť Vysielač Dubník, Šimonku, Čiernu Horu alebo Oblík, ktoré sa nachádzajú od Kalvárie vo vzdialenosti iba niečo cez 30 kilometrov.
Je teda obdivuhodné, že spolu s nimi na jednej fotografii vidíme Vysoké Tatry, ktoré sú od nich vzdialené o sto kilometrov. A to dokonca z miesta s naozaj minimálnou nadmorskou výškou.
„Toto pozorovanie nie je ani tak zaujímavé pre svoju vzdialenosť ako najďalej ste dovideli, ale že prakticky z Humenného je vidieť Tatry. Z vrchu Kalvária, odkiaľ som pozoroval, je len pár metrov odtiaľ zástavba rodinných domov, kde bývajú ľudia,“ vysvetľuje Milan.
„Samozrejme, vidieť na 130 kilometrov voľným okom sa tiež neponúka každý deň a aj to je slušná vzdialenosť a musia byť na to podmienky,“ dodal na záver. Aj táto fotografia a podobné pozorovanie teda potvrdzujú fakt, že na Tatry môžeme byť naozaj hrdí a obdivovať ich z rôznych kútov (nie iba) Slovenska.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku