Pri jesennej depresii odborníci radia zamerať sa na zdravý životný štýl. Ak pocity ovplyvňujú bežné fungovanie človeka, je lepšie vyhľadať odborníka. Pre TASR to uviedla Liga za duševné zdravie.
„Sezónna afektívna porucha je verejnosti skôr známa ako jesenná depresia. V manuáloch však nie je vedená ako samostatná diagnóza, väčšinou sa zaraďuje pod depresiu s tým, že depresívne príznaky prichádzajú len v určitom období, so zmenou počasia,“ vysvetlilo združenie. Od iných foriem depresie sa líši tým, že sa opakovane vyskytuje v určitom období, po ktorom príznaky vymiznú.
Môže za to aj nedostatok slnečného svetla
Na jeseň je toto „depresívne“ obdobie spájané najmä s menšou dávkou slnečného svetla, keď aj ľudský organizmus začne produkovať viac melatonínu a menej serotonínu. „Človek sa začne cítiť nesvoj, unavený, malátny, môže naňho padnúť smútok, úzkosť,“ vysvetlila liga.
Ak príznaky jesennej depresie neovplyvňujú denný režim človeka, podľa odborníkov postačí venovať sa zdravému životnému štýlu. Odporúčajú prechádzku na čerstvom vzduchu, ľahšiu stravu či aktivity, ktoré človeku robia radosť. Dobré je tiež udržiavať sociálne kontakty a neizolovať sa. Naopak, radia obmedziť kofeín, nikotín a alkohol.
Neobviňujte sa za to
Dôležitý je aj samotný postoj človeka, ktorý je postihnutý jesennou depresiou. „Treba si uznať, že za to nemôžeme, netýrať sa zbytočnými sebaobviňujúcimi myšlienkami. Skúsiť môžeme, naopak, prijať tento stav, chvíľu sa aj poľutovať a uznať si, že teraz sa necítim dobre, aby som podával 100-percentný výkon,“ uviedlo združenie.
Liga upozorňuje, že ak človeku pocity bránia v bežnom fungovaní, je na mieste spozornieť. „Osloviť na pomoc psychiatra, prekonzultovať s ním možnosti farmakologickej liečby alebo liečby svetlom,“ doplnilo združenie. Nárast problémov so sezónnou afektívnou poruchou odborníci očakávajú na prelome októbra a novembra, teda po období tzv. babieho leta.
Nahlásiť chybu v článku