V niektorých prípadoch stačí aj najmenší podnet na to, aby sme sa poriadne potrápili. Spomeňte si napríklad na posledný prípad, keď ste stúpili na kúsok lega alebo ste zjedli niečo pokazené. V niektorých prípadoch však telo vysiela zmätené a nejasné signály aj v prípade, ak nami zmieta závažné ochorenie. Môžeme s ním žiť roky a ani o tom nemusíme vedieť.
Orgány usporiadané zrkadlovo
Vedeli ste, že približne 1 z 10 000 ľudí má orgány v tele usporiadané zrkadlovo? Tomuto stavu sa hovorí Situs inversus a človek, ktorý ním trpí, má napríklad srdce na pravej strane hrudníka a pečeň zas na ľavej strane. Našťastie, tento stav nie je život ohrozujúci a človek s ním môže pokojne žiť roky bez toho, aby o tom vôbec vedel. Problém nastáva v prípade, ak sa poraníte alebo musíte podstúpiť operáciu a orgány nie sú tam, kde by pôvodne mali byť. Lekári sa však len tak nezľaknú a v roku 2009 sa 53 ročný Jack Eigel stal prvým človekom so Situs inversus, ktorý podstúpil transplantáciu srdca.
Synestézia
Predstavte si, že by ste pri vyslovovaní slov cítili v ústach špecifickú chuť alebo by ste videli pestré farby pri počúvaní hudby. Aj keď to znie zvláštne, nie je to až tak nezvyčajný jav. Ide o tzv. synestéziu, neurologickú odchýlku, v rámci ktorej sú zmysly zvláštne poprepájané a podnet v jednej oblasti môže vyvolať odozvu v inej. Istého druhu synestézie je schopných údajne až 20 percent populácie. K synestézii sa priznáva mnoho umelcov. Napríklad aj Hans Zimmer, Pharrell Williams či Kanye West tvrdia, že práve tá im významne pomáha pri tvorení.
Žena s výnimočným zrakom
Farby sme schopní vnímať vďaka čapíkom, fotoreceptorom v očiach, ktoré vnímajú rôznu vlnovú dĺžku svetla. Väčšina ľudí má tri druhy čapíkov, 12 percent žien však má však údajne až štyri druhy, môžu sa teda pochváliť tetrachromatickým videním. Dokážu vďaka tomu rozoznať oveľa viac odtienkov rôznych farieb, ako bežný človek. Hovorí sa, že pre nich nie je problém rozoznať až milión rôznych farebných tónov.
Aphantasia
O tomto ochorení možno ešte mnohí z vás nepočuli, napriek tomu, že sa vyskytuje celkom bežne. Trpí ním údajne až 1 z 50 ľudí a ide o stav, kedy jedinec nie je schopný vytvárať v mysli mentálne obrazy. Ochorenie vytvára akúsi škálu, niektorí ľudia si nedokážu predstaviť psa, ak ich o to požiadate, iní si zas nedokážu vybaviť ani tváre svojich najbližších. S rozlišovaním predmetov ani ľudí však problém nemajú, pokiaľ ich majú pred sebou.
Hypermobilita kĺbov
Iste aj vy poznáte človeka, ktorý so svojim telom dokáže stvárať prapodivné kúsky, napríklad si bez problémov dá nohy za hlavu. Možno práve tento človek trpí hypermobilitou kĺbov, ktorá je síce zaujímavá, sprevádzajú ju však nepríjemné poranenia, bolesti kĺbov, problémy s udržaním rovnováhy a tráviace ťažkosti. Aj keď by sa mohlo zdať, že určiť správnu diagnózu je ľahké, dočká sa jej len 1 z 20 ľudí.
Herpes
Svetová zdravotnícka organizácia v roku 2015 odhadla, že herpesom trpí až 3,7 miliardy ľudí. To znamená, že dve tretiny populácie mladšej ako 50 rokov má v tele tento vírus, väčšina z nich však o tom nemusí ani vedieť. Veľká časť má v tele vírus HSV, teda herpes simplex, 11 percent populácie vo veku od 11 do 49 rokov zas trpí HSV-2, teda genitálnym herpesom.
Zdravie máme len jedno, dobre si ho teda strážte.
Pozri aj: 11 častí ľudského tela, ktoré ste zdedili po svojich predkoch, no dnes sú vám už úplne zbytočné
iflscience
Nahlásiť chybu v článku