Všetky sily, ktoré denne využívame, by sme vedeli rozdeliť do štyroch kategórií, a to na gravitáciu, elektromagnetizmus, silnú silu a slabú silu. Vzrušujúci experiment fyzikov však odhaľuje, že možno sa našla piata základná sila prírody.
Výsledky jedného z najočkovanejších experimentov v časticovej fyzike sú na svete. A sú mimoriadne vzrušujúce a divoké, keďže narúšajú naše doterajšie vedomosti o fyzike, píše portál Science Alert.
Experiment v urýchľovači
Experiment Mión g – 2 vykonaný v laboratóriu Fermilab v meste Batavia v americkom štáte Illinois, skúma nové znaky vo fyzike a správanie subatomárnych častíc nazývaných miómy, píše portál BBC. Mióm je subatomárna častica podobná elektrónu, ale je asi 200-krát ťažšia. Vyskytujú sa aj prirodzene, a to vtedy, keď kozmické lúče narazia na atmosféru Zeme, avšak je možné ich aj vyrobiť v urýchľovačoch častíc, píše SME.
Fyzici v tomto experimente vysielali miómy do prstencového časticového urýchľovača s priemerom 14 metrov a použili silné magnetické pole. Podľa Štandardného modelu fyziky by sa mali miómy pohybovať určitou rýchlosťou.
Vedci však zistili, že sa pohybovali o niečo rýchlejšie, než sa očakávalo. To môže byť spôsobené napríklad aj novou a neobjavenou prírodnou silou.
Popiera Štandardný model
Nikto netuší, aká sila ovplyvňuje miómové častice. Najpravdepodobnejším vysvetlením je, že mióm je poháňaný určitým druhom hmoty či energie, ktorá je pre Štandardný model fyziky neznáma.
Ak sú merania fyzikov správne, objav predstavuje prelom v časticovej fyzike, ktorý tu nebol videný už 50 rokov. Malinký výkyv miómu, nazývaný magnetický moment, by tak mohol otriasť základmi fyziky.
„Dnes je mimoriadny deň, ktorý sme dlho očakávali nielen my, ale aj celá medzinárodná komunita fyzikov,“ uviedol vo vyhlásení Graziano Venanzoni, hovorca experimentu Mión g – 2 a fyzik z Talianskeho národného ústavu pre jadrovú fyziku.
Je tu možnosť chyby
Vedci z Fermilab sú si pomerne istí tým, čo videli, a že to nebola iba štatistická chyba. Merania majú dôveryhodnosť na úrovni 4,2 sigma. Znamená to, že existuje šanca 1 zo 40-tisíc že výsledkom merania môže byť štatistická náhoda. Pre všeobecné uznanie objavu je potrebná miera dôveryhodnosti na úrovni 5 sigma, čo predstavuje pravdepodobnosť 1:3,5 milióna, že pozorovanie bude iba náhoda.
Avšak už aj momentálny interval spoľahlivosti je pre vedeckú komunitu veľkou zárukou toho, že merania sú správne. Navyše, náznaky týchto meraní už boli pozorované aj v minulosti, no merania vtedy neboli také presné ako teraz.
Aj keď súčasné merania zatiaľ nemožno považovať za všeobecné uznanie novej fyziky, ukazujú, že môžeme očakávať v budúcnosti aj jej oficiálne potvrdenie.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku