Pandémia COVID-19 všetkých vedcov i zdravotníkov zalarmovala v hľadaní riešení, ako liečiť často devastačné ochorenia pľúc, ktoré nový koronavírus u ľudí spôsobuje. No zatiaľ čo mnohí z nich sa sústredili na zlepšenie dýchacích prístrojov a liečby dýchacieho ústrojenstva, mnohí sa podujali na hľadanie odpovedí v strednej časti ľudského tela. Už niekoľko desiatok rokov totiž medzi vedcami koluje hypotéza, že človek by mohol byť schopný dýchať aj cez análny otvor.
Samozrejme, nie tak úplne, ale zrejme by malo byť možné človeku závislému od dýchacích prístrojov pomôcť aj touto cestou, ak to nejde tradične „zhora“, píše web IFL Science.
Vodné živočíchy aj cicavce dýchajú cez análny otvor
Už dlhšie je známe, že niektoré druhy vodných živočíchov dokážu v hypoxických podmienkach okrem žiabier prijímať kyslík aj cez črevá. V 50. a 60. rokoch minulého storočia sa tak skupina vedcov odhodlala uskutočniť neľahký experiment – zistiť, či podobnú vlastnosť nemajú aj cicavce. Výsledky však boli veľmi nejednoznačné, a tak celá vec zostala len predmetom dlhých diskusií bez jasnejších záverov.
Nová štúdia v medicínskom odbornom časopise Med však problém, zdá sa, nadobro vyriešila a potvrdila, že cicavce skutočne môžu svoje črevné orgány používať na príjem kyslíka, čo môže výrazne zvýšiť možnosti prežitia a zotavenia sa pri respiračných problémoch. Dokázať sa to podarilo skupine vedcov, ktorí pokus robili na myšiach.
Testovanej vzorke hlodavcov najskôr odstránili črevnú slizničnú vrstvu, aby sa umožnila zvýšená difúzia kyslíka cez epiteliálne bunky. Následne myši umiestnili do prostredia s nízkym obsahom kyslíku, čo spôsobilo, že všetky testované zvieratá umreli do 11 minút.
Keď však vedci dodali myšiam kyslík priamo cez ich análny otvory, tri štvrtiny pokusných zvierat dokázali v rovnakom prostredí prežiť takmer 50 minút. Pri opakovaní experimentu na myšiach, ktorým črevnú slizničnú vrstvu neodstránili, autori štúdie zaznamenali významne menšie zlepšenie v dĺžke prežitia – zostali nažive v priemere 18 minút.
Vedia takto „dýchať“ aj ľudia?
Tieto zistenia tak vo vedcoch vyvolali nadšenie, že by niečo podobné mohlo fungovať aj u ľudí. Človek je ale tvor komplikovanejší než myši a potreba odstrániť črevnú sliznicu je pomerne zložitá. Vedci sa preto rozhodli preskúmať alternatívny spôsob. Ten spočíval v podávaní okysličenej kvapaliny myšiam cez konečník.
Kvapalná forma kyslíka, známa ako konjugovaný perfluorokarbón, sa v súčasnosti používa pri respiračných problémoch a zlyhávaní dýchacieho ústrojenstva, keď je pacient pripojený na umelú pľúcnu ventiláciu.
Myši následne umiestnili do prostredia, ktoré obsahovalo len 10 % kyslíka. Vďaka tekutine, ktorú im cez konečník do tela vstrekli, boli myši schopné chôdze a prešli dokonca aj dlhšiu vzdialenosť než tie, ktorým tekutina vstreknutá nebola.
Rovnaký experiment neskôr zopakovali aj na ošípaných a ukázalo sa, že tie taktiež dokázali bez väčších ťažkostí v rovnakých podmienkach prežiť. Dokonca mali aj menej bledšiu pokožku a tá bola aj menej studená.
Vedci si myslia, že v budúcnosti by práve tento spôsob mohol pomôcť pacientom so zlyhaním v pľúc v dôsledku ich zápalu či iných ďalších respiračných chorôb. Je totiž pozoruhodné, že u niektorých cicavcov bolo možné zabezpečiť okysličenie krvi cez análny otvor. Či to bude ale fungovať aj u ľudí, je zatiaľ otázne.
Nahlásiť chybu v článku