Najmä pred letom sa mnoho ľudí snaží zúfalo dostať do formy. Niektorí dokonca volia extrémne metódy a začnú sa počas jarných mesiacov maximálne obmedzovať. Jedenie znížia na minimum, zatiaľ čo pohyb na maximum, čo môže rýchlo viesť k jojo efektu. Najnovšia štúdia pritom ukázala, že každá povaha potrebuje iný typ cvičenia, a preto často ľudia nedokončia to, čo začnú, pokiaľ ide o ich fitnes ciele.
správy od nás budete mať ako prví.
Profesor z Harvardu dokonca tvrdí, že cvičenie ani nie je potrebné. V staršom podcaste a vo svojej knihe Exercised profesor Daniel Lieberman vyvracia mýtus o neustálom intenzívnom cvičení. Vysvetľuje, že evolučná biológia uprednostňuje chôdzu a odpočinok pred behom a náročným tréningom. Hoci je mierna aktivita životne dôležitá, Lieberman zdôrazňuje, že ľudia sú biologicky naprogramovaní na šetrenie energiou, nie na vysokú športovú výkonnosť. Informuje o tom portál The Economic Times.
Vyvrátil mýtus o cvičení
Renomovaný evolučný biológ Daniel E. Lieberman, profesor na Harvardskej univerzite, vzbudzuje pozornosť – a spomaľuje bežecké pásy – svojou podnetnou knihou Exercised. Hlavná myšlienka? Na rozdiel od všeobecného presvedčenia, ľudia sa nevyvinuli na behanie maratónov alebo intenzívny tréning. Naši predkovia trávili oveľa viac času sedením, chodením a šetrením energiou ako šprintovaním alebo silovým tréningom.
V podcaste High Performance Lieberman vyvrátil moderný mýtus o fitnes a poznamenal: „Musíme robiť túto čudnú vec zvanú cvičenie, čo je dobrovoľná fyzická aktivita v záujme zdravia a kondície – niečo, čo až donedávna nikto nerobil.“
Lieberman vysvetlil, že hoci je fyzická aktivita dôležitá, tá, ktorú dnes zbožňujeme, je z historického hľadiska neprirodzená. Naši predkovia sa pohybovali len toľko, koľko bolo potrebné na prežitie. Zvyčajne ich aktivita zahŕňala miernu chôdzu, lov, zber alebo stavbu úkrytov.
„Ľudia sú nezvyčajne tučné stvorenia,“ povedal Lieberman s úsmevom a dodal, že z biologického hľadiska je naše telo naprogramované na ukladanie energie, nie na jej zbytočné spaľovanie. Z evolučného hľadiska by sa nadmerné cvičenie mohlo považovať za kontraproduktívne. Namiesto toho navrhuje: „Nejde o behanie maratónov. Stačí každý deň chodiť o niečo viac a môže to urobiť zázraky.“
Lieberman varuje pred rastúcou kultúrou pretrénovania a posúvania limitov, najmä medzi mladšou generáciou ovplyvnenou sociálnymi médiami zameranými na výkon. Hoci elitný šport je impozantný, zdôrazňuje, že priemerné ľudské telo jednoducho nie je stavané na neustálu záťaž.
„Posadnutosť optimálnym výkonom je preceňovaná,“ povedal v podcaste. „Vysoký výkon znamená len dosahovanie svojich cieľov a zostať aktívny – nemusí to znamenať vyhrávať medaily.“
Jadrom Liebermanovej filozofie je skromný akt chôdze. Viac ako biologickú nevyhnutnosť ju prezentuje ako udržateľnú, prirodzenú formu cvičenia, ktorá je v súlade s vývojom nášho tela. Starovekí ľudia každý rok prešli vzdialenosť zodpovedajúcu vzdialenosti medzi Los Angeles a New Yorkom – nie preto, že chceli, ale preto, že museli.
V súčasnom období Lieberman navrhuje jednoducho zvoliť si prejsť trasu pešo namiesto mestskou hromadnou dopravou a zvoliť schody namiesto výťahu.
Nahlásiť chybu v článku