Prvá verzia jednej z najikonickejších ilustrácií dnešnej doby má svoje korene ešte vo viktoriánskej ére. Dodnes ju pritom nájdete v umeleckých dielach, či vo väčšine učebníc biológie. Mnoho odborníkov však ilustráciu nenávidí a kritizujú ju. O správe informoval portál IFL Science.
Vedci odsudzujú ikonický „Pochod pokroku“, jednu z najslávnejších ilustrácií, ktorá odhaľuje proces ľudskej evolúcie. Predstava zo známeho obrázka je podľa nich chybná a má ďaleko od reality.
Problém tkvie hlavne v predstave, ktorá na ilustrácii zobrazuje evolúciu ako lineárny a progresívny proces. Je ľahké usúdiť, že sme sa jednoducho z tvorov podobných opiciam postupne vyvinuli až do dnešnej formy homo sapiens, alebo človeka rozumného.
Chybná predstava o lineárnej evolúcii
To je však veľmi chybná predstava. Ako vysvetľujú odborníci, v skutočnosti evolúcia prebieha omnoho viac chaoticky. Druhy sa vyvíjajú vďaka neustálemu prispôsobovaniu sa okolitému prostrediu. Slabšie články vyhynú, tie silnejšie prežijú.
V evolúcii neexistuje niečo ako koncový bod. Cesta vývoja akéhokoľvek druhu má ďaleko od linearity.
„Existujú aj iné vedecké ikony; napríklad Newtonov hranol a podobné veci, no vedci ich väčšinou schvaľujú. Toto je ilustrácia, ktorú vedci skutočne nenávidia,“ vysvetľuje profesor Gowan Dawson, profesor viktoriánskej literatúry a kultúry na Univerzite v Leicesteri.
„Zo všetkých ikonických obrázkov je to ten, ktorý ľudí pobúri, no stále sa používa.“
Autorom je muž, ktorý nenávidel gorily a neveril v evolučné teórie
Pôvod nešťastnej ikony vieme spojiť s dielom Evidence as to Man´s Place in Nature od autora Thomasa Henryho Huxleyho. Na ilustrácii sa nachádza prechod kostier primátov, ktoré prechádzajú od gibonov, šimpanzov a goríl až po človeka. Prepojenie opíc s človekom z roku 1863 šokovalo viktoriánsku spoločnosť.
Ilustráciu kostier do knihy vytvoril umelec Benjamin Waterhouse Hawkins. Ako dodáva Dawson, dokonca aj samotný umelec bol z následkov svojho diela nešťastný.
„Hawkins je uznávaným umelcom v oblasti prírodnej histórie, ale bol proti evolúcii,“ vysvetľuje. „Bol slobodným umelcom a nemohol si dovoliť povedať nie… Bol dvakrát ženatý a mal dve rodiny, ktoré o sebe nevedeli, takže potreboval toľko peňazí, koľko mohol dostať. Nemohol si dovoliť odmietnuť províziu, akú mu navrhol Huxley.“
Ako dodáva vedec, Hawkins sa dokonca mohol pokúsiť do kresby zakomponovať antievolučné témy, aby nenápadne podkopal úspech svojho kolegu. Hawkins navyše cítil hlbokú nenávisť ku gorilám.
„Gorila na slávnom obrázku vyzerá, akoby sa práve chystala spadnúť, namiesto toho, aby postupovala progresívnym spôsobom. Nuž, je to odraz Hawkinsa a jeho starej nenávisti voči gorilám,“ podotýka na záver vedec. „Bol to veľmi zvláštny chlapík.“
Nahlásiť chybu v článku