Ľudia po celom svete, ktorí stále udržujú tradície svojich predkov, si kvôli kultúre či viere v rôznych bohov často robia s telom veľmi zvláštne veci. Neraz ide o veľmi bolestivé až brutálne zásahy do ľudského tela, ktoré by ste si vy určite robiť nenechali. Čo najhoršie si ľudia z rôznych kútov sveta dokážu spraviť, len aby si uctili tradície či bohov? Nezabudnite ani na článok s fotografiami nemeckého fotografa, ktorý precestoval 40-tisíc kilometrov, aby zdokumentoval posledné africké kmene žijúce svojím tradičným životom.
Naťahovanie krku – Mjanmarsko
Pre etnikum z Mjanmarska, nazývané Kayan, je naťahovanie krku dlhá tradícia. Príslušníci tohto etnika žijú aj v Thajsku a práve pre tieto miesta je typické, že tu úplne bežne natrafíte na ženu, ktorá má krk omotaný zlatými obručami, ktoré jej ho predlžujú tak, že je to až neprirodzené a vyzerá to veľmi bolestivo. Tieto kruhy tlačia na kľúčne kosti a ramená, tým ich postupne zatláčajú dolu a predlžujú tak krk ženy. V tejto oblasti boli ženy s najdlhším krkom (a teda najväčším počtom kruhov) najviac žiadané, a to platí aj dodnes.
Ostrenie zubov
Tento zvláštny počin, pri ktorom si ľudia obrusujú zuby, najčastejšie predné hryzáky, do úzkych a špicatých podôb, sa objavoval hneď v niekoľkých kútoch sveta. Týmto „skrášľovaním“ boli známi bohatí Mayovia, ktorí sa týmto odlišovali od chudobnejších vrstiev. Rovnako si zuby pretvárali aj v Indonézii, kde išlo o symbol krásy. Miestne ženy prechádzali rituálom, pri ktorom im boli bolestivo zuby obrusované. Čím lepšie obrúsené zuby boli, tým bola dievčina považovaná za väčšiu krásavicu. Ostrenie predných hryzákov bolo bežné aj v strednej Afrike v rieky Kongo.
Skarifikácia
Skarifikácia, alebo zjazvovanie, je umelecký spôsob skrášľovania kože, ktorý sa, podobne ako tetovanie či piercing, uchoval aj v modernej spoločnosti, aj keď sa stretáva s mnohými negatívnymi ohlasmi. Skarifikácia sa dodnes uchovala v mnohých afrických kmeňoch, ale stretnete sa s ňou aj v Papua Novej Guinei. Ide o rituál, ktorý je symbolom dospelosti. U mužov to predstavuje zrelosť a u žien zas krásu. Títo ľudia si zjazvovanie vybrali preto, že jazvy sú na tmavej koži lepšie viditeľné ako tetovania.
Naťahovanie uší
Aj tento spôsob skrášľovania nájdeme v modernej spoločnosti. „Tunely“ v uchu sú úplne bežné a stali sa módnym doplnkom ako žien, tak aj mužov. Nie však v takýchto extrémoch. Pre rôzne kmene nebolo toto naťahovanie uší len znakom krásy, ale malo aj náboženský význam. Verili totiž, že kruhy v ušiach dokážu odohnať zlé sily a démonov. S takýmto skrášľovaním sa stretneme po celom svete. Robili to Egypťania, africké kmene, americkí Indiáni, ale aj drsní Severania z Európy.
Naťahovanie pery
Tento obzvlášť podivný a na pohľad veľmi bolestivý spôsob skrášľovania ženského tela moderný svet asi len ťažko pochopí. Dnes ho nájdete už len v niektorých bohom zabudnutých miestach Afriky (prevažne v Sudáne, Etiópii) a Amazonskom pralese, kde sa život za posledné storočia veľmi nezmenil. Aj keď Pavol Barabáš vo svojom dokumente o Africkom kmeni Suri hovorí, že táto tradícia nosenia hlinených „tanierov“ v narezanej spodnej alebo vrchnej pere pochádza z nie až tak dávnej histórie, keď otrokári vyvážali africké obyvateľstvo do kolónií na plantáže (ženy sa začali takto „znetvorovať“, aby o ne mali otrokári menší záujem) pravda bude asi celkom inde. Archeológom sa totiž podarilo nájsť dôkazy o týchto hlinených „tanieroch“ vkladaných do pier, ktoré pochádzali z roku 8700 p.n.l..
„Zátky“ v nose
Takéto podivné „zátky“ na nose sú typické pre indický kmeň Apatani. Hovorí sa, že miestne ženy začali tieto zátky používať, aby boli menej atraktívne pre mužov z iných kmeňov a aby ich títo muži prestali unášať z ich domovov a znásilňovať. Táto tradícia sa uchovala dodnes, aj keď im už takéto nebezpečie nehrozí.
Zväzovanie chodidiel
Tento nesmierne bolestivý proces bol v Číne bežnou tradíciou takmer 1000 rokov, od 10. do začiatku 20. storočia. Zväzovanie chodidiel sa týkalo, ako už býva zvykom, len dievčat. Proces začal v 5-15 rokoch života a spočíval v nesmierne pevnom zväzovaní chodidiel dievčat, aby sa tak zabránilo ďalšiemu rastu ich nôh. Proces bol veľmi bolestivý a výsledkom boli znetvorené chodidlá s ktorými ženy chodili len s veľkými bolesťami, pričom utekať nevedeli vôbec. A význam? Symbol krásy a bohatstva. Žena, ktorá v podstate nie je schopná pracovať, symbolizovala blahobyt danej rodiny.
Žehlenie ženských pŕs
Ak ste si mysleli, že zväčšovanie chodidiel je najväčší extrém, ktorý si dnes prečítate, mýlite sa. Posledný podivný spôsob pretvárania ľudského tela pochádza z Kamerunu a ide o takzvané žehlenie pŕs. Tento proces podstupujú miestne dievčatá dodnes. K začiatku procesu dochádza vtedy, keď dievčatám začínajú rásť prsia. Vtedy matky „žehlia“ ich prsia (proces nie je vôbec príjemný, preto ho opisovať nebudeme) s cieľom zastaviť ich rast. Nejde len o nejaký podivný etnický výmysel. Matky sa takto svoje dcéry snažia ochrániť pred mužmi a častými znásilneniami a následnými predčasnými tehotenstvami mladých dievčat. Moderný svet však tieto praktiky veľmi kritizuje a nečudo, toto je už skutočne veľmi nepríjemné a bolestivé…
Tradície sú tradície, ale nie je toto už priveľa? Alebo len nedokážeme pochopiť iné kultúry?
interez.sk (Lukáš M.), allday.com
Nahlásiť chybu v článku