Denne v uliciach stretávame cudzie tváre. No každá z nich žije svojím vlastným životom. Ráno si umýva zuby a večer má svoj vlastný program. Ak ste niekedy túžili nahliadnuť do cudzieho života, dávame vám túto možnosť. Ako vyzeráme o siedmej ráno a o siedmej večer? Sme tým istým človekom?

Barbara Iwens, holandská fotografka, ktorá žije v Amsterdame, sa pred piatimi rokmi rozhodla, že chce spoznať fascinujúci svet cudzincov a pokúsi sa ho zachytiť na fotografii. To sa jej aj podarilo. Svoj projekt nazvala , Au Coin de ma Rue ‚ – Na rohu mojej ulice. Priznáva sa, že postupom času sa menil aj jej vzťah k cudzincom. Spočiatku ich brala len ako objekt fotografovania, no postupom času v nej začal rásť pocit dôvery a spoluúčasti.

Uvedomila som si, čo sa stane, keď ľudia prestanú byť anonymní. Začnete sa o nich starať.

Jej spočiatku sebecký experiment sa zmenil na zaujímavý projekt, ktorý zasiahol do života samotnej autorky fotografií. Zachytáva ľudí v celej rôznorodosti. S priateľmi, vecami, objímajúcich sa. Jej fotografie sú veľmi intímne a živé.

Asi najzaujímavejší je projekt, ktorý vznikol v 4. roku projektu. Iwens fotila neznámych ľudí o siedmej ráno keď sa zobudili a o siedmej večer, keď sa už ukrývali pod „maskou bežného človeka.“ Buď strávili u Barbory noc, alebo ich prišla zobudiť.

Zakrádam sa k ich domovu ako zlodej, ktorý ich prebudí. Je to úplne nový zážitok.

Ak ste si mysleli, že cudzinci mali „k dobru“ aspoň 20 minút, kým sa dajú dokopy, mýlite sa. Ako vraví jeden z účastníkov: „Prišla, odfotila a zmizla ako tieň. Netrápilo ju, že mám ešte spánok na očiach.“ A o tom to celé bolo. Celý deň sa hráme na niekoho iného, tak prečo nebyť aspoň ráno práve sami sebou?

Pozrite sa na dych vyrážajúci výsledok

Pozri aj: Ktoré naše „Ja“ je skutočné? To čo vidíme v zrkadle, alebo to, čo vidíme na fotografii?

interez.sk (Michaela), indy100.com