Osemtisícovka je pre nejedného horolezca veľkým lákadlom. V konečnom dôsledku je to práve samotná hora, ktorá rozhodne o tom, či človeku dovolí dosiahnuť jej vrchol alebo nie. Preskúša jeho fyzickú i psychickú odolnosť. Jednou z najpopulárnejších je „strecha sveta“, najvyšší vrchol Zeme, Mount Everest. Práve ten ročne priláka množstvo nadšencov vysokohorskej turistiky. Žiaľ, niektorí sa z neho už nevrátili.

Čo sa stane s telom mŕtveho horolezca? Táto myšlienka vám možno prebehla hlavou pri čítaní správ o nešťastí v horách alebo pri sledovaní dobrodružného filmu. Nuž, realita je taká, že v podstate nič. Mnohí vo výškach, kde zlyháva normálne fungovanie ľudského organizmu, nechávajú svoje životy. Na Mount Evereste sa nachádza viac ako 250 tiel a považuje sa za najväčšie pohrebisko v otvorenom priestranstve. Obzvlášť nepríjemné komplikácie pri výstupe mnohým spôsobuje práve „zóna smrti“.

Mŕtvoly na Mount Evereste

Týmto názvom sa označuje priestor približne vo výške 8000 m n.m. Ľudské telo vás po prekročení tohto limitu zrádza, má extrémne nízky príjem kyslíka a postupne odumiera, práve preto sa horolezci s vypätím všetkých síl pokúšajú čo najskôr dosiahnuť vrchol hory, aby v neslávne známej zóne strávili čo najmenej času. Ak niekto zomrie práve tu, zniesť jeho telo je v podstate nemožné a vystúpiť preň veľmi obtiažne. Samozrejme, niekedy sa organizujú expedície na znesenie svojich blízkych, no tie sú v skutočnosti veľmi drahé, nebezpečné a pri tomto pokuse môžu opäť zomrieť iní. Preto vo väčšine prípadov horolezci, ktorí umierajú na najvyššej hore sveta, na nej napokon aj zostávajú.

Zelené tenisky sú dlhé roky orientačným bodom

Každý horolezec stúpajúci po trase North Col nemôže minúť značku zelených topánok. Tie patria telu mŕtveho horolezca Tsewanga Paljora z Indie. Bol súčasťou početnej expedície, z ktorej napokon prežil len jeden človek – Harbhajan Singh. Práve ten neskôr uviedol, že počas cesty sa dopustili viacerých chýb a zvyšných troch partnerov neskôr kvôli zhoršenému počasiu žiadal, aby sa vrátili späť. Posadlo ich niečo ako horúčka z vrcholu. Tá postihuje horolezcov práve vo chvíli, keď majú úspech už na dosah a opúšťa ich racionálne rozhodovanie. Vrchol sa im napokon podarilo zdolať, no nepríjemná búrka ich zasiahla pri zostupe. Paljor a jeho zvyšní dvaja priatelia to v zníženej viditeľnosti a zhoršených podmienkach nezvládli. Zelené topánky dlhé roky označovali vzdialenosť k vrcholu. V roku 2014 bolo telo znesené do nižšej oblasti v rámci veľkej expedície, ktorá viaceré telá preniesla z hlavnej trasy.

Posledné slová spiacej Francys

Francys Arsentievová bola prvou Američankou, ktorá chcela vystúpiť na Mount Everest bez využitia doplnkového kyslíka. Spolu s manželom Sergejom sa o to pokúsili v roku 1998. Po dvoch predošlých neúspešných pokusoch sa jej to napokon podarilo, žiaľ, už nemala príležitosť svoj úspech osláviť. Kvôli nedostatku kyslíka dvojica postupovala veľmi pomaly a bola nútená stráviť ďalšiu noc navyše v zóne smrti. Pri zostupe dolu sa rozdelili a Sergej predpokladal, že aj jeho žena napokon prišla k štvrtému táboru, opak bol však pravdou. Akonáhle si uvedomil jej neprítomnosť, zobral lieky, fľaše s kyslíkom a vydal sa hľadať ju. Francys neskôr našiel uzbecký tím horolezcov. Nemohla sa hýbať, a tak sa rozhodli zniesť ju pokiaľ im sily a kyslík stačili. Ten sa rýchlo minul a Francys musela opäť čakať na svoju záchranu. Pri zostupe do tábora sa tím horolezcov stretol so stúpajúcim Sergejom, odvtedy ho už nik živého nevidel.

Nešťastný zostup Francys vošiel do histórie pod názvom „smrť spiacej krásky“. Dva dni potom, ako sa im so Sergejom podarilo vystúpiť na vrchol, ju celkom nehybnú objavili ešte dvaja turisti Ian Woodall a Cathy O´Dowdová na jednom z takzvaných schodov severovýchodného hrebeňa. Podľa nich bola Francys už celkom bez kyslíka, omrznutá a neustále zvierala lano. Stále vraj šepkala, aby ju nenechávali zomrieť. Rozhodli sa pomôcť jej a vzdať sa svojho výstupu. Zachraňovali ju takmer hodinu, no nebezpečné podmienky spôsobili, že Francys pomaly upadala do bezvedomia a horolezcom došiel kyslík. Museli učiniť jedno z najťažších rozhodnutí a nechať ju tam. Sami sa napokon vrátili do tábora. Okolo krásky chodili horolezci celých 9 rokov, stala sa súčasťou krajiny zamrznutého Everestu. V roku 2007 sa Woodall vrátil na horu a Francys zniesol nižšie, aby mohla bez zvedavých pohľadov odpočívať.

Smrť Davida Sharpa pobúrila celý svet

Brtiský horolezec David Sharp sa pokúsil o svoj tretí výstup na vrchol v roku 2006. Zvyšné dva boli neúspešné kvôli nepriaznivým podmienkam. Sharp sa rozhodol na horu vystúpiť sám, bez pomoci kyslíka a dokonca aj bez šerpu, ktorý by ho viedol. Najvyšší vrch sveta sa mu podarilo zdolať, no ako to už bolo v mnohých prípadoch predtým, zostup sa mu stal osudným. V previse, kde už ležalo telo mŕtveho Inda so zelenými topánkami si chcel Sharp oddýchnuť, dezorientovaný a vyčerpaný si pritiahol nohy k telu a zvesil hlavu na kolená, z tejto polohy sa už neprebudil. Svetové rozhorčenie si nešťastná udalosť získala najmä preto, že ešte napoly živého Davida počas výstupu míňalo množstvo turistov. Nikto sa však nerozhodol zniesť ho nižšie.

K udalosti sa vyjadril aj Edmund Hillary, ktorý zdolal Everest ako prvý. Výrazne odsúdil horolezca Marka Inglisa a jeho tím. Ten sa rozhodol Sharpovi nepodať pomocnú ruku. Podľa neho sa postoj k dosiahnutiu vrcholu Mount Everestu za tie roky zmenil: „Ľudský život je oveľa dôležitejší ako dostať sa na vrch hory.“ Medzi horolezcami funguje akýsi nepísaný kódex, podľa ktorého treba iným v núdzi vždy pomôcť, aj keby to znamenalo vzdať sa svojho cieľa. Iní sú skôr zástancami toho, že je na každom človeku zvlášť ako sa v danej situácii rozhodne. Mnohokrát totiž riskuje aj vlastný život, a tak sa Everest postupne stal akousi šedou zónou morálky. Spomínaný Inglis s jeho tímom napokon tvrdili, že Sharp bol už na tom veľmi zle a ich pomoc by nič nezmenila.

Smrť nájdeného horolezca aj po 75 rokoch zostáva záhadou

George Mallory je dodnes známy svojím slávnym výrokom: „Pretože je tam.“ Bola to odpoveď na otázku novinára, prečo chce vyliezť práve na Mount Everest. Dodnes je Mallory jedným z najznámejších horolezcov 20. storočia, bol súčasťou prvých troch britských expedícií a taktiež si vyslúžil neslávny titul najstaršej mŕtvoly. Našli ju až po 75 rokoch. Počas svojho tretieho pokusu stúpali Mallory a jeho partner Sandy Irvine k vrcholu, no tesne pod ním sa niečo stalo a už ich nikto viac nevidel. Dlhé roky bolo záhadou ako vôbec zomreli a či napokon vystúpili až celkom na vrch, ak by to bola pravda, Mallory by prepísal dejiny a stal sa prvým človekom na Evereste. Expedícia v roku 1999 našla jeho telo na severnej stene. Objavili poranenia od lana v mieste trupu, a tak sa predpokladá, že jeden z mužov spadol a toho druhého stiahol so sebou. Horolezecký výstup je dodnes záhadou a telo Irvina sa ešte stále nenašlo.

Hannelore Schmatzová sa stala prvou ženou, ktorá zomrela na Evereste

Nemecká horolezkyňa vystúpila na vrchol úspešne v roku 1979 s Rayom Genetom. Pri zostupe ich dostihla únava a napriek naliehaniu šerpu, aby zostúpili do štvrtého tábora, sa rozhodli prečkať noc v zóne smrti. Tá sa im stala osudnou. Nízka teplota spôsobila podchladenie u Raya a krátko na to Hannelore podľahla únave. Jej poslednými slovami bola prosba o vodu. Pokus o znesenie jej tela si v 80. rokoch vyžiadal smrť ďalších dvoch mužov. Keďže Hannelore zomrela neďaleko od tábora, dlhé roky bola na očiach mnohých turistov.

Dúhové údolie je v skutočnosti plné nešťastných osudov

Na Evereste sa nachádza takzvané Dúhové údolie, ktoré je v skutočnosti akousi jamou plnou mŕtvych tiel. Svoje pomenovanie dostala kvôli rôznofarebnosti turistického oblečenia a náradia. Mnohé telá sem boli z horolezeckých trás znesené, aby neboli prekážkou v prechode ostatným turistom. Ide o nepríjemný pohľad, no na tomto mieste sa mu nevyhne nikto. Podľa nepálskych zákonov je Everest považovaný za posvätnú horu, na ktorej by sa nemali nechávať žiadne mŕtve telá. Realita je však taká, že dostať ich z týchto výšok je mnohokrát nebezpečný a nadľudský výkon.

Maurice Wilson chcel vystúpiť len vďaka modlitbám

Britský pilot Maurice Wilson sa v 30. rokoch inšpiroval Malloryho výstupom a veril, že najväčšou pomocou mu bude práve modlitba. Jeho skúsenosti v lezení boli veľmi malé, nemal takmer žiadnu lezeckú výbavu a o jeho nepripravenosti svedčilo aj to, že počas výstupu prešiel popri previse s opusteným náradím do ľadu, no so sebou si ho nevzal. Po niekoľkých pokusoch prekonať nepriaznivé počasie sa vrátil do kláštora Rongbuk, nachádzajúceho sa blízko základného tábora. Mal snežnú slepotu, vyvrtnutý členok a bol celkom vyčerpaný. Maurice sa o výstup pokúsil ešte raz aj napriek výstrahám šerpov, tí neskôr museli ohlásiť jeho smrť.

Francúzsky snowboardista svoju cestu nedokončil

Marco Siffredi v roku 2001 dosiahol prvenstvo na Mount Evereste, a to v snowboardingu. Podarilo sa mu zjazdiť trasu North Col. Jeho cieľom bola však skutočná tvár Everestu, ako ju sám nazýval, trasa pozdĺž strmej steny s názvom Hornbein Couloir. K hore sa vrátil v roku 2002 v čase, keď mala byť trasa najviac pokrytá snehom. Na vrchol sa dostal za 12 hodín s pomocou šerpu Purba Tashiho. Siffredi už na vrchole vravel, že je príliš unavený. Napriek nesúhlasu šerpu a vlastnej únave sa o zjazd na snowboarde pokúsil. Už ho žiaľ, neprežil. Stopy po zjazde nenašli, a tak sa predpokladá, že sa na strmej stene zrútil.

Google Street View sa dostal až na Everest, avšak s nešťastným koncom

V roku 2015 zasiahlo Nepál veľké zemetrasenie, čo si vyžiadalo mnohé životy. Nedotknutým nezostal ani Everest. O život počas tejto udalosti prišiel Dan Fredinburg. Založil akýsi dobrodružný Google tím, ktorý mapoval hory a odľahlé miesta v prírode podobným spôsobom, ako to robí známe Google Maps v mestách. Street view chceli priniesť až na samý vrchol. Dan napokon utrpel poranenie hlavy, ktoré sa stalo smrteľným, zvyšným zamestnancom Googlu sa podarilo zachrániť.

Vyliezla na všetky vrcholy sveta až napokon zomrela na Evereste

Za jednu z najtemnejších udalostí v histórii Mount Everestu sa považuje jarný výstup v roku 1996. Išlo o expedíciu Roba Halla, skúseného horolezca, ktorého zradilo počasie a časový sklz. Súčasťou tímu bola Japonka Yasuko Namba, turistka s bohatými skúsenosťami. Výstup na Everest mal zavŕšiť jej pokus o dosiahnutie siedmich najvyšších vrchov sveta. Pre mnohých horolezcov je práve tento cieľ životnou výzvou. Yasuko sa na svoj siedmy vrch dostala, pričom bola vo veku 47 rokov najstaršou ženou, ktorej sa to podarilo. Pri zostupe zasiahla prvých členov tímu snežná búrka, tá všetko výrazne skomplikovala. Celkom znemožnila viditeľnosť a Yasuko čoskoro začala trpieť podchladením. Zo štvrtého tábora sa im vydali na pomoc, no ona spolu s ďalším horolezcom Beckom Weathersom boli vo veľmi zlom stave. V domnienke, že sú obaja mŕtvi ich záchranný tím nechal na mieste. Yasuko Namba zomrela z vyčerpania a podchladenia, akosi zázrakom sa z tohto uväznenia zachránil Weathers. Do štvrtého tábora sa doplazil sám.

Svojho priateľa našiel zamrznutého v ľade

Peter Kinloch mal za sebou viacero veľkých horolezeckých úspechov a chystal sa na ďalší. Tým sa stal Everest. Skúsenému horolezcovi sa podarilo dosiahnuť vrchol najvyššej hory sveta, no pri zostupe mal problém so snežnou slepotou. Pri strate koordinácie sám priznal, že vôbec nevidí, a tak 28 ročnému horolezcovi pomáhali zostupovať šerpovia. Po takmer desiatich hodinách, kedy sa celý tím snažil pomôcť Petrovi v zostupe, boli viacerí podchladení a trpeli omrzlinami. Prišlo to najhoršie rozhodnutie, a to nechať Kinlocha na mieste. O celé mesiace neskôr sa jeden z jeho priateľov Rodney Hogg pokúsil vystúpiť na strechu sveta. Počas stúpania nahor narazil na Kinlocha, jeho telo bolo kvôli mrazu a ľadu úplne zachovalé. „Keď som ho zbadal, ihneď som vedel, že je to Peter. Mohli ste vidieť celú jeho tvár, bolo to akoby len oddychoval,“ spomínal Rodney.

Everest sa stal osudným aj pre astronauta, ktorý testoval zariadenie pre NASA

Zdá sa, že hora si nevyžiadala len životy mnohých horolezcov, ale aj tohto vedca. Ten pracoval pre NASA v 80. rokoch ako profesor, astronaut a neskôr aj vedec v Johnson Space Center. Karl Gordon Henize často vylepšoval svojím výskumom rôzne misie v NASA. Už ako dieťa považoval za svoj vzor práve Edmunda Hillaryho a Everest ho priam fascinoval, napokon si našiel svoju cestu k horolezectvu. V roku 1993 sa pripojil k tímu britskej skupiny a dúfal, že počas výstupu na horu zároveň otestuje zariadenie NASA na radiáciu v rôznych výškach, čo malo napomôcť v rozvoji štúdie o vplyve dlhých vesmírnych letov na tkanivá ľudského tela. Počas svojho druhého dňa v jednom z táborov začal pociťovať výškovú chorobu, ktorá na človeka vplýva kvôli prekonávaniu veľkých výškových rozdielov v krátkom čase. Smrteľným sa mu stal pľúcny edém. Heniza pochovali pod pohorím Changtse, ktoré sa trasou North Col spája s Everestom.

Pozri aj: Z ich rozprávania behá mráz po chrbte. Ľudia, ktorí prežili klinickú smrť, prezradili, čo zažili na druhej strane

ranker.com