Klimatológ Pecho varuje: Prívalové dažde aj ničivé sucho budú čoraz bežnejšie. Slovensko nie je na krízu pripravené

„Slovensko nie je na prichádzajúce klimatické výzvy dostatočne pripravené,“ konštatuje meteorológ a klimatológ Jozef Pecho. Napriek tomu, že máme vypracované strategické dokumenty, ich uplatňovanie v praxi je problematické a naráža na značné mantinely.

Výsledky nečinnosti krajiny, ktorá nie je pripravená znášať dôsledky zmien klímy, sú viditeľné už dnes. Priemerná ročná teplota vzduchu narastá, predlžuje sa letné obdobie, jari a jesene prakticky neexistujú. Sme svedkami extrémnych javov – vĺn horúčav, víchric, lesných požiarov alebo prívalových dažďov. Nie je vylúčené, že sa v našej oblasti v priebehu desiatich rokov začnú vyskytovať aj tornáda.

„Príprava krajiny na dôsledky zmeny klímy si vyžaduje dlhodobé, systematické a medziodborovo prepojené investície do zelenej infraštruktúry, revitalizácie krajiny, obnovy vodného režimu a posilnenia kapacít odborných inštitúcií,“ upozorňuje Pecho s tým, že významnou slabinou Slovenska je aj podcenenie úlohy vedy, výskumu a zberu dát, ktoré sú nevyhnutné pre efektívne rozhodovanie.

V rozhovore pre interez opisuje zmeny, ktorými sme prešli a ktoré nás čakajú, vysvetľuje, aký zmysel má strieľanie do mračien, hovorí, čo si myslí o vedeckých experimentoch a prezrádza aj to, čoho sa najviac desí.

„Kľúčom je pochopiť, že ide nielen o environmentálnu výzvu, ale o existenčný problém pre modernú civilizáciu. Ak sa dokážeme ako spoločnosť zjednotiť na základe vedy, solidarity a dlhodobého strategického a udržateľného plánovania, stále máme šancu zmierniť tie najhoršie scenáre a dosahy,“ odkazuje.

Takmer dve desaťročia ste strávili odbornou prácou v hydrometeorológii. Vnímate zmeny, ktoré sa za ten čas udiali?

Áno, počas môjho pôsobenia v hydrometeorológii som mal možnosť detailne pozorovať, ako sa klimatický systém Slovenska mení nielen v štatistikách, ale aj v každodennom živote.

Ako sa to prejavuje ?

Tieto zmeny sú dnes už neprehliadnuteľné. Narastá priemerná ročná teplota vzduchu, predlžuje sa letné obdobie, skracuje jar a najmä jeseň a dochádza k častejšiemu výskytu extrémnych javov, ako sú vlny horúčav, suchá, silné víchrice, lesné požiare či prívalové dažde.

Foto: Facebook (Dobrovoľný hasičský zbor Vikartovce)

Najmarkantnejší je posun smerom k subtropickému typu klímy na juhu krajiny, ktorý v minulosti nebol typický pre mierne klimatické pásmo Slovenska. Tento posun je zdokumentovaný nielen meteorologickými meraniami, ale aj fenologickými pozorovaniami – napríklad skorším kvitnutím stromov či predčasným začiatkom vegetačného obdobia. Ide o dôsledok globálneho otepľovania, ktoré sa v našich podmienkach prejavuje so špecifickými regionálnymi črtami.

Tieto extrémy už neovplyvňujú len jednotlivé sektory, ale ohrozujú stabilitu infraštruktúry, bezpečnosť obyvateľstva a ekologickú stabilitu celej krajiny. Aj hydrologický režim Slovenska sa mení – zaznamenávame nepravidelnosť prietokov, nedostatok vody v pôde a zníženú schopnosť krajiny zadržiavať vodu. Tieto prejavy už nie sú budúcnosťou – sú realitou.

Už niekoľko rokov sa hovorí o suchých zimách, zrážky v lete sú ojedinelé. V oblasti viníc alebo ovocných sadov napriek tomu dochádza k „rozstrieľavaniu“ mračien. Má to negatívny vplyv na počasie?

Rozstrieľavanie mračien, respektíve „protiľadovcové“ opatrenia sú techniky, ktoré majú za cieľ znížiť pravdepodobnosť tvorby krupobitia aplikáciou generátora rázových vĺn. Používajú sa v niektorých regiónoch, predovšetkým v poľnohospodárskych oblastiach s vysokou hodnotou úrody.