Mária Bartalos Havranová je mladá, iba 23-ročná slovenská herečka, ktorá mala možnosť zažiariť v mnohých televíznych seriáloch, na divadelných doskách či dokonca vo filmoch. Medzi seriálmi nemôžeme vynechať Aféry z roku 2010, Panelák, Kukučka a tohtoročnú novinku, Oteckovia. Nedávno sa ako jedna z hlavných postáv predstavila v novom slovenskom filme Backstage, ktorý zožal v kinách enormný úspech. Aj vďaka talkshow Povec ty, ktorá sa bude konať už tento piatok 11. mája v banskobystrickej štátnej opere, sme dostali možnosť položiť Mary, ako ju všetci volajú, pár otázok.
Ahoj Mary. Ako vyzerali tvoje herecké začiatky predtým, ako si sa objavila v hre Sladká Charity a seriáli Aféry?
Účinkovaniu v Sladkej Charity a v seriáli Aféry predchádzalo štúdium na konzervatóriu, na ktoré som sa rozhodla prihlásiť, pretože som chodila do dramatického súboru mladých „Napočkanie“ v Tlmačoch a tam som sa do herectva zamilovala. Ešte predtým som sa so svojou najlepšou kamarátkou od detstva hrávala, že sme každá hrala nejakú postavu a hrali sme sa „akože naozaj“ (smiech). Nacvičovali sme si rôzne scénky, preto sme išli potom obe vyskúšať aj divadlo, keďže nás to bavilo. Ja som v tom ďalej pokračovala, až prišli prvé herecké úspechy.
Ktorý projekt vo svojej kariére považuješ za zlomový?
Žiaden nepovažujem za zlomový, každý projekt, ktorý som doteraz robila, si vážim a je pre mňa rovnako dôležitý. Každý ma niečo naučil, každý projekt ma formuje, za každým sa viac oboznamujem nielen s prácou, ale aj sama so sebou. Občas posúvam svoje hranice, občas seba zapieram, ale stále je to práca, ktorú milujem, ktorá ma napĺňa a robím ju s láskou. Nielen pre seba, ale aj pre ľudí a som rada, že už to môžem povedať – aj pre mojich fanúšikov. Ale ak sa bavíme o nejakej popularite, tak tú rozprúdil najmä seriál Oteckovia, ktorý sa stal úspešnejším, než som čakala.
Ovplyvňuje tvoja popularita vo veľkom aj tvoj súkromný život? Ako sa s tým vyrovnávaš?
Samozrejme, ale ovplyvňuje ho natoľko, koľko dovolím. Keďže som sama sebe pani, sama riadim svoj život, aj to, nakoľko verejnou osobou som. Svoje súkromie si už dosť strážim. Nie som veľmi typ pre médiá, možno ani nie som veľmi vhodný typ na toto remeslo, ale hovorím si, že čo už spravím, keď som sa pre to narodila (smiech). Dostala som do vienka dar a ja ho rozvíjam a využívam na to, aby som robila ľudí šťastnými a šírila radosť a lásku prostredníctvom umenia.
Mimo filmov a divadla máš skúsenosti aj s televíziou. Ktorý seriál ti sadol najviac a prečo?
Svoj posledný a stále aktuálny projekt Oteckovia mám veľmi rada, pretože zbožňujem deti. Aj keď práca s nimi je náročná, ale keby bolo všetko ľahké, tak by ma to nebavilo. Ale môj srdcový projekt je Pod povrchom. Asi preto, že to bol môj prvý projekt, kde som mala jednu z hlavných postáv, vychoval ma, veľa ma naučil, bol obrovskou skúsenosťou a dodnes na neho rada spomínam.
Okrem iného mal aj výborné herecké obsadenie. Marko Igonda mi hral otca a ja, ako mladá začínajúca herečka, som ho obdivovala – bol mi vzorom, počúvala som ho, pomáhal mi, veľa sme sa rozprávali a doteraz mám v peňaženke taký lístok, na ktorý som si spísala dôležité body, na ktoré v herectve nesmiem zabúdať a to ma naučil práve on. Som vďačná za to, že som s ním mohla spolupracovať.
Prednedávnom mal premiéru film Backstage. Ako by si opísala spoluprácu s režisérkou Andreou Sedláčkovou? Ako si sa v tejto úlohe cítila?
S Andreou som si sadla od začiatku. Je skvelá v tom, čo robí. Vie, čo chce, dokáže to veľmi jasne pomenovať a vysvetliť, čo je pri tejto práci dôležité. Je konkrétna a presná v tom, čo vyžaduje od hercov. Ako na režisérku sa môžem na ňu spoľahnúť a mám v nej oporu a dôveru. To je základ pre úspešnú spoluprácu. Moja rola mi bola sympatická od prvého zoznámenia sa s ňou. Identické mená, podobné povahy, síce iná minulosť a jemné odchýlky v správaní, postojoch, názoroch, ale stále sympatická a pozitívna postava, ktorá sa statočne prebíja neľahkým životom.
Aká je tvoja predstava o budúcnosti? Si viac naklonená filmovej tvorbe alebo televízii či divadlu?
Som naklonená obom. Obom sa aj venujem. Nie som interným členom nijakého divadla, len hosťujem, ale tak mi to momentálne absolútne vyhovuje, pretože, keď k tomu pripočítam aj točenie, tak mám toho naozaj veľa. Keďže som mladá, potrebujem aj čas na sebarozvíjanie, na psychohygienu, čas na rodinu, blízkych, skrátka na to, čo mám rada, čo ma robí šťastnou, aby som to stále bola ja, pretože byť herečkou nie je jednoduché. Je to psychicky náročné povolanie a je dôležité starať sa o seba a zachovať si samú seba.
Stretávaš sa s trémou pri verejných vystúpeniach? Ako zaháňaš prvotnú neistotu?
Áno, ešte sa stretávam s trémou. Čo sa týka herectva, prežívam ju na premiérach v divadle, alebo ak mám nejakých dôležitých hostí v hľadisku. Zakaždým zodpovedám za svoj výkon nielen pred sebou, ale aj pred ostatnými kolegami, pred všetkými zložkami a samozrejme pred divákmi. Istú dávku trémy, aj keď možno podvedomej, prežívam vždy. Ale najväčšiu trému prežívam z rozhovorov. Na to som si ešte stále nezvykla a ani si nezvyknem (smiech). A čím sa to snažím odbúravať? Smiechom (opäť smiech).
Je niektorý zo seriálov či filmov, v ktorých si sa objavila tvoj obľúbený, alebo ich berieš len ako pracovnú príležitosť?
Neberiem to ako prácu. Keďže to čo robím je moje hobby, nevnímam to ako prácu. Je to súčasť môjho života, ktorá ma robí šťastnou a ktorou robím radosť aj iným a to je niečo, čo má pre mňa vyšší zmysel.
Už tento piatok sa predstavíš v Banskej Bystrici, v talkshow Mareka Polomského. Tešíš sa?
Na talkshow sa veľmi teším, aj keď som písala, že mám trému z rozhovorov. Zo stretnutia s Marekom Polomským som mala veľmi dobrý pocit, uistil ma, že to bude super. Takže sa tam idem v prvom rade zabaviť a zároveň niečo milé zo svojho hereckého života porozprávať. Tak verím, že si to užijeme a vytvoríme príjemnú atmosféru. Teším sa na všetkých!
Talkshow Povec ty bude už tento týždeň v piatok 11. mája, tak to nezmeškaj!
Nahlásiť chybu v článku