Ľudia už dostávajú nižšie výplaty. Energopomoc príde, no viac vám z účtu odíde, hovorí analytik Koršňák

Slovensko aktuálne zažíva už tretiu vlnu konsolidačných opatrení z dielne vlády Roberta Fica a jeho ministra financií Ladislava Kamenického. Od nového roka sa napríklad zvýšilo daňové a odvodové zaťaženie pracujúcich, zrušili sa viaceré dni pracovného pokoja a smerom hore išli aj ceny v obchodoch.

Odborníci najnovšiu konsolidáciu často kritizujú, pretože sa šetrí najmä na bežných ľuďoch a zdá sa, že vláda nešetrí na sebe. Vyššia DPH, vyššie dane z príjmov fyzických aj právnických osôb, návrat dane zo straty, rast odvodového zaťaženia, vyššie minimálne vymeriavacie základy, drahšie diaľničné známky či nová daň zo sladených nápojov sa stali bežnou súčasťou ekonomickej reality.

V tom v protiklade 400-tisíc za Kukuricu na ministerstve obrany, projekt prečerpávacej elektrárne za viac ako miliardu a plány novej atómky za niekoľko miliárd. A to je len vypuklá časť posledných dní.

Menej viditeľné, no o to početnejšie boli ďalšie opatrenia. A to vyššia daň z poistenia, z kolektívneho investovania, rozšírenie osobitných odvodov, vyššia spotrebná daň z tabaku či bizarné experimenty typu dane zo štrku. Napriek tomu dlh verejných financií pokračuje v raste.

Znižovanie platov

Aj napriek tomu má minister Ladislav Kamenický dôveru premiéra, a, ako nedávno povedal Fico, na svojom mieste zostane dovtedy, kým bude chcieť pokračovať. Podľa Fica konsolidácia vždy bolí a bude bolieť. Naopak, jeho výrok, že „ak do pekla, tak len na veľkom bielom koni“, obletel Slovensko.

Vláda sa podľa premiéra postaví ku konsolidácii tak, aby boli verejné financie opätovne v poriadku.

O tom, ako prebieha aktuálna vlna konsolidácie, ako sa vyvíjajú platy Slovákov, prečo nepociťujú ich rast, ako by mohla vyzerať ďalšia vlna, ale aj o energopomoci či o tom, ako vládne opatrenia ovplyvnia schopnosť Slovákov vyžiť, sme sa porozprávali s analytikom UniCredit Bank Ľubomírom Koršňákom.

Ľudia by sa podľa neho mali pripraviť na to, že ich čisté príjmy klesnú. Je to spôsobené tým, že „vláda zvýšila zdravotné odvody o jedno percento a taktiež zaviedla nové pásma daní. Najmä stredne a vyššie príjmovým zarábajúcim sa pomerne výrazne mohli znížiť čisté príjmy.“

A to aj napriek tomu, že priemerná nominálna mzda v posledných mesiacoch rastie. Minimálna mzda sa od januára zvýšila o 12 percent, čo sa podľa Koršňáka odrazí v odvetviach, kde sú platy blízko minimálnej mzdy, napríklad hotely, reštaurácie alebo poľnohospodárstvo. Smolu však majú odvetvia verejnej správy, kde sa tento rok v dôsledku fiškálnej konsolidácie nebudú mzdy zvyšovať vôbec, s výnimkou vzdelávania a zdravotníctva.

Analytik navyše pre tých zamestnancov neočakáva ani žiadny jednorazový bonus, ich nominálne mzdy preto klesnú. „Z toho im ešte ako keby viac odčíta štát, takže viacerým domácnostiam, kde sú členovia zamestnaní vo verejnej správe, sa môžu čisté mzdy aj výraznejšie znížiť,“ tvrdí Koršňák.