Ľudí šokovalo, keď zistili, že nie každý má vnútorný hlas: Niektorí žijú bez vnútorného monológu

Ten bol vyobrazený tak, že na jednom ramene jej sedel roztomilý anjel, ktorý sa vždy snažil činiť dobré rozhodnutia a na tom druhom zas diabol, ktorý postave našepkával, aby podľahla pokušeniu. V skutočnom živote to ale takto nefunguje. Vnútorné boje zvádzame prostredníctvom vnútorného monológu, ktorý komentuje všetko, čo robíme.

Dokážete vnímať svoj vnútorný monológ?

Vnútorný monológ funguje ako nejaký komentátor, ktorý komentuje všetko, čo v priebehu dňa robíme. Ak tento vnútorný monológ vnímate, mali by ste vedieť, že to nedokážu všetci. Ako totiž informuje portál My Modern Met, nie každý má také šťastie (alebo smolu). Pre ľudí bez vnútorného monológu je predstava „komentátora“ v hlave rovnako zvláštna, ako predstava úplného ticha pre tých, ktorí vnútorné monológy vedú.

Búrlivú diskusiu na túto tému vyvolal príspevok, ktorý prostredníctvom Twitteru uverejnil pred časom užívateľ KylePlantEmoji. Toho šokoval fakt, že niektorí ľudia vnútorný monológ vnímajú, iní zas nie. Dokonca aj tí, ktorí vnútorný monológ vnímajú, sa medzi sebou líšia. Kým niektorí „počujú“ celé súvislé vety, iní vnímajú tento monológ len vo forme obrazov alebo abstraktných myšlienkových pochodov a ak ich chcú zhmotniť, musia obrazy a abstraktné myšlienky vysloviť nahlas.

Fun fact: some people have an internal narrative and some don’t

As in, some people’s thoughts are like sentences they „hear“, and some people just have abstract non-verbal thoughts, and have to consciously verbalize them

And most people aren’t aware of the other type of person

— Kyle 🌱 (@KylePlantEmoji) January 27, 2020

Aj keď väčšina ľudí si nie je vedomá toho, že existuje aj iný spôsob existencie, ako ten ich, teda s vnútorným monológom alebo bez neho, vedci o tomto jave vedia a diskutujú o ňom už celé roky. Napríklad, psychológovia sa funkciou vnútorného monológu začali zaoberať ešte okolo roku 1930 a ruský psychológ Lev Vygotsky bol prvým, kto prišiel s hypotézou, že externý rozhovor môže byť internalizovaný.

Môžu ho vnímať aj nepočujúci jedinci

Jeho domnienku potvrdil fakt, že vonkajšia aj vnútorná reč sú ovládané tou istou časťou mozgu, a to tzv. Brocovým centrom reči. Či už však vnútorný monológ vediete a vnímate, alebo nie, nerobte si starosti. Počas desaťročí skúmania vedci zistili, že niektorí ľudia sa sami sebe prihovárajú za pomoci vnútorného monológu neustále, iní tak robia len občas a niektorí ľudia zas vôbec. Ako sme spomínali, líšia sa dokonca aj formy vnútorného monológu a ako informuje portál IFLScience, vnútorný monológ môžu vnímať dokonca aj nepočujúci jedinci.

Do skúmania tohto javu sa pustili aj vedci z Harvardu a zistili, že vizuálne a verbálne myslenie navzájom úzko súvisia. Ukázalo sa totiž, že u ľudí, u ktorých je prítomný jasný a súvislý vnútorný monológ, je tento monológ zvyčajne doprevádzaný aj zreteľnými vizuálnymi obrazcami. Na druhej strane, existujú ľudia, ktorí si mentálne obrazce vybaviť nemôžu. Ak ich požiadate, aby si predstavili koalu s modrou srsťou alebo čokoľvek iné, jednoducho to nedokážu. Tomuto javu sa hovorí aphantázia.

Či už vnútorný monológ vediete alebo nie, o svoje mentálne zdravie sa obávať nemusíte. Rozdiely medzi ľuďmi v tejto oblasti však vyvolávajú v odborných kruhoch ešte aj dnes množstvo otázok.

Pozri aj:

Niektorí úplne zdraví ľudia si nepamätajú svoju minulosť: Spôsobuje to táto zvláštna porucha

My Modern Met