Líška prešla 4 500 kilometrov z Nórska do Kanady. Vytvorila rekord v rýchlosti presunu tohto druhu

To je aj prípad polárnej líšky, ktorá sa podujala na expedíciu, na ktorú sa ľudia pripravujú celé mesiace ba aj roky. V priebehu 4 mesiacov viac ako 4 416 kilometrov a z Nórska sa dostala až do Kanady. Informuje o tom portál The Guardian.

Ak sa pýtate, ako na to vôbec výskumníci prišli, odpoveď je jednoduchá. Ešte v júli 2017 ju vybavili GPS lokátorom, aby mohli sledovať jej pohyb. Následne zistili, že 26. marca 2018 opustila ostrov Spitsbergen, ktorý sa nachádza v severnom Nórsku na súostroví Špicbergy. Po 21 dňoch a 1512 kilometroch cesty po morskom ľade, sa ocitla v Grónsku. Jej výprava tu ale neskončila a pokračovala ďalej. 1 júla dorazila na Ellesmerov ostrov v Kanade.

„Najprv sme neverili, že by to mohla byť pravda“ povedala výskumníčka Eva Fuglei, ktorá cestu líšky podrobne monitorovala. Trasa, ktorú líška prešla je výnimočná aj v tom, že je to najdlhšia zaznamenaná trasa, ktorú kedy polárna líška prešla. Vedci dokonca pochybovali, či je to možné a či sa líška náhodou nedostala na palubu nejakej lode.

Avšak to sa ukázalo ako nemožné, keďže v tejto oblasti sa žiadne lode neplavia. Lokátor prenášal dáta každý deň v trojhodinových intervaloch. Líška sa pohybovala priemernou rýchlosťou vyše 46 kilometrov denne. Jeden deň dokonca prešla až 155 kilometrov.

Výskumníci uvažujú, že líška mohla využívať aj pohybujúci sa morský ľad ako prírodný dopravný prostriedok. „Morský ľad hrá kľúčovú úlohu v tom, ako sa líšky môžu pohybovať medzi oblasťami, stretávať sa s inými zvieratami svojho druhu a tiež pri hľadaní potravy“ povedala Fuglei a dodala, že to bolo prvýkrát, čo sa podarilo podrobne zdokumentovať migráciu druhu medzi dvomi kontinentami.

„Aj toto je ďalší dôkaz toho, aký je dôležitý morský ľad pre živočíchy v Arktíde. Globálne otepľovanie je veľmi rýchle. Musíme preto znížiť emisie a zabrániť tomu, aby sa stratil,“ povedal Ola Elvestuen, minister pre klímu a životné prostredie v Nórsku.

Polárne líšky sú neuveriteľne vytrvalé zvieratá. Dokážu prežiť silné mrazy až do -50 stupňov Celzia. Majú chlpaté labky, krátke uši a krátku papuľku, aby mohli lepšie znášať zimu. Potrava je pre ne v zime veľmi vzácna, preto často sledujú polárne medvede a dojedajú po nich zvyšky zvierat, ktoré ulovia.

Pozri aj:

Na Korzike spozorovali nový druh líščej mačky. Tá bola dlhé roky považovaná za mýtus