Folklórny festival Východná je nastarším a najväčším folklórnym festivalom na Slovensku. Minulý, 63. ročník, navštívilo viac ako 30-tisíc návštevníkov. Festival sa postupne otvára čoraz širšiemu publiku a zároveň sa každým rokom zlepšujú služby v areáli festivalu. 

Folklórne regióny Slovenska vznikli často podľa žúp a podľa delenia krajiny na základe histórie. Na Slovensku máme 20 folklórnych regiónov a to: Podunajsko, Záhorie, Považie, Kysuce, Orava, Turiec, Liptov, Goralská oblasť, Zamagurie, Spiš, Šariš, Zemplín, Abov, Gemer, Podpoľanie, Horehronie, Novohrad, Hont, Tekov a Ponitrie.

Slovenský ľudový umelecký kolektív alebo SĽUK nadväzuje na ľudové tradície, umelecky ich spracováva, rozvíja do štylizovaného umeleckého prejavu, ktorý prezentuje prostredníctvom programových predstavení.

Nad Tatrou sa blýska je hymnická pieseň od Janka Matúšku z roku 1844. Melódia našej štátnej hymny je melódia ľudovej piesne Kopala studienku.

Umelecký súbor Lúčnica bol založený v roku 1948. Zakladateľskou osobnosťou Lúčnice bola choreografka Oľga Chodáková. Štefan Nosáľ od roku 1951 prevzal pozíciu umeleckého vedúceho a hlavného choreografa súboru Lúčnica. Minulý rok nás však opustil.

Krátka detvianska košeľa podľa povesti vznikla počas hostiny na Vígľašskom zámku. Panstvo si tam pozvalo Detvancov aby sa pochválili, pretože boli dobrí v tancovaní. Počas zábavy jedlo zo stolov nečakane rýchlo zmizlo. Detvanci mali na záver hostiny ešte raz zatancovať, no to sa im stalo osudným. Všetko jedlo im z košieľ vypadalo. Hradný pán sa preto rozhodol, že dlhé košele im odstrihne popod prsia.

Architektúra obce Čičmany, najmä jej dolnej časti, pripomína i dnes perníkové domčeky a to hlavne pre geometrickú ornamentálnu výzdobu vonkajších stien domov, ktorá sa začala používať asi pred 200 rokmi. Kedysi boli vzory úplne jednoduché, maľovali sa vápnom alebo hlineným kalom najmä na rohy domov, tam, kde sa drevo spájalo. Súčasná výzdoba čičmianskych domov nemá s výzdobou z 19. storočia veľa spoločného. Ornamenty, aké sú na domoch v súčasnosti, sa objavili až po ničivom požiari v roku 1921. Gazdinky väčšinou zdobia domy podľa vzorov, ktoré sú vyšité na miestnych krojoch. Ornamenty premaľujú vždy, keď začínajú blednúť. Väčšinou už nepoužívajú vápno, ale trvácnejšie latexové farby.

Folklórny súbor Urpín bol založený v roku 1957 pod názvom Krajský súbor piesní a tancov pri Krajskom dome osvety v meste Banská Bystrica.

Slovenskú ľudovú modrotlač zatiaľ v zozname nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO nenájdeme. Čoskoro však možno tomu bude inak. Minulý rok bola nominovaná.

Horské a podhorské územie Slovenska boli za vzniku Uhorska slabo zaľudnené a preto tieto oblasti začali kolonizovať Valasi, ktorí žili hlavne na dnešnom území Rumunska.