Boj o život. Fotografia, ktorej autorom je Stanley Formen, vám vyrazí dych. Pri pohľade na ňu si uvedomíte krehkosť a pominuteľnosť ľudského života. 19-ročná Diana Bryant so svojou dvojročnou krstnou dcérkou Tiare Jones sa snažia uniknúť z horiaceho domu. Hasiči prišli na pomoc, no núdzové schodisko sa zrútilo. Len jedna z nich prežila nečakaný pád. Fotografia sa tak dotkla vnútra nielen širokej verejnosti ale aj odbornej poroty, že v roku 1976 udelila jej autorovi Pulitzerovu cenu v kategórií „Aktuálne správy.“

Aj keď od tragického požiaru, ku ktorému došlo 22. júla 1975 na Marlborough Street v Bostone, uplynulo už viac ako 40 rokov, fotografia nestráca na hodnote. Jej sila a výpovedná hodnota sa dotkne každého z nás. Pozrime sa, čo stálo za vznikom tejto fotografie.

Čo sa stalo?

Požiarnik Robert O’Neil sa snažil zachrániť Bryant a Jones z horiaceho bytu. Ako prvý stúpil na rebrík a poprosil vydesenú ženu, nech k nemu pošle malé dievčatko. Práve vtedy však došlo k nešťastnej udalosti. Požiarne schodisko sa zrútilo a padajúci požiarnik stiahol so sebou Dianu aj malú Tiaru.
Diana utrpela vážne zranenia, ktorým neskôr v noci podľahla, no aj tak sa jej podarilo zachrániť malé dievčatko. Tiare spadla na telo svojej tety a to eliminovalo náraz.

Fotoséria, ktorá niesla názov Fire Escape Collapse, (Kolaps núdzového schodiska), však vyvolala v ľuďoch rôzne reakcie. Niektorí boli presvedčení o tom, že fotografovi išlo len o senzáciu a snímkami poškodzuje Dianinu pamiatku. Napriek tomu sa snímka začala vo svete šíriť raketovou rýchlosťou. V skutočnosti tak otriasla svetom, že okrem Pultizerovej ceny bola nominovaná za Svetovú novinársku fotografiu roka.

Kvôli neznesiteľnej horúčave vo vnútri budovy stáli Diana s Tiare na úplnom kraji schodiska

Kolaps…

Okrem silnej emočnej a výpovednej hodnoty mala fotografia napriek tragickému koncu Diany aj jeden bonus navyše. Upozornila na nedostatky v požiarnej ochrane, ako aj potrebu upraviť bezpečnosť núdzových schodísk. V každej katastrofe sa dá nájsť aj zrnko niečoho dobrého. Po tragédii sa upravili niektoré zákony a ktovie, možno sa tak zachránili život ďalším ľuďom..

Pätnásťmetrová výška

Po tridsiatich rokoch má aj samotný autor Stanley Forman čo povedať ku kontroverzným fotografiám:
„22. júla 1975 som bol práve na odchode z kancelárie Boston Heraldu. Zrazu zazvonil telefón, v ktorom ma informovali, že v starom meste horí strecha viktoriánskych domov. Poponáhľal som sa a zavesil som sa za jedno hasičské vozidlo. V zadnej časti budovy niekto kričal, nech im dajú rebrík, pretože sa nemajú ako dostať dole,“ vyjadril sa pre BBC. Treba však poznamenať, že Forman bol presvedčený, že ide o rutinnú záchrannú akciu. Vôbec nepredpokladal, že to môže mať také tragické následky. Videl, ako sa rebrík vysunul približne do výšky 15 metrov a videl, ako sa požiarnik pokúša zavolať dieťa. Potom sa rebrík zrútil.

Dianino telo zmiernilo pád Tiaryn pád

Nesmierna úľava, Tiare žije

„Ako padali, fotografoval som snímku za snímkou. Potom som sa odvrátil. Začalo mi dochádzať, čo sa deje. Nechcel som vidieť, ako dopadnú na zem. Dodnes si pamätám, ako som sa otočil a triasol,“ popisuje svoje zdesenie. Smrť nie je ľahostajná ani pre ostrieľaných fotografov. Nevidel ich, videl len, že dopadli tam, kde boli smetné koše. Požiarnik sa držal jednou rukou rebríka, no podarilo sa mu dostať dole bez vážnejšieho zranenia.

Formen dodáva, že až pri vyvolaní filmu si uvedomil výpovednú hodnotu a hrôzu toho, čo sa stalo. No dodáva, že na jeho fotografiách nič nie je kontroverzné. Nezachytil mŕtve telo tvrdí, nech je to, čo sa stalo, upozornením na zvýšenie bezpečia. Únikové východy nie sú len tak pre srandu a niekedy sa naozaj oplatí ich skontrolovať. Veď čert nikdy nespí a nevieme, kedy ich budeme potrebovať…

Pozri aj: 10+ vzácnych fotografií, ktoré odhaľujú ťažký život detí bez domova v Sovietskom zväze spred 100 rokov

vintag.es