Chopok svojou krásou privábil našich predkov ešte bližšie k sebe v polovici minulého storočia. Túžba po rekreácii na tomto mieste bola natoľko silná, až sa napokon rozhodlo. Na jeho vrchol bude viesť lanovka. A nie len jedna. Aj na základe tohto rozhodnutia sa dnes môžeme pohodlne vyviezť lanovkou zo severnej, ale aj južnej strany. Ako to ale vyzeralo pred vyše 70 rokmi ?
Povojnové obdobie sa v Nízkych Tatrách nieslo v duchu vzrastajúceho záujmu o rekreáciu. Čoraz viac ľudí začalo navštevovať tento región za účelom oddychu. Na svoje si prišli aj milovníci lyžovania. Dostať sa na vrchol ale bolo značne náročné, a tak to nebolo pre všetkých. Budovanie visutých lanoviek tak predstavovalo ideálnu možnosť pre mnohých. A zároveň hory neboli určené už len pre vyvolených.
S ich výstavbou sa začalo len niekoľko rokov po skončení druhej svetovej vojny. Postupom času dokázali stavitelia prepojiť Liptov na severnej strane Chopku s Horehroním na jeho južnej strane. Avšak technológie neboli ani z ďaleka na takej úrovni ako ich poznáme dnes.
Namáhavá ručná práca
Ešte pred sedemdesiatimi rokmi po Chopku kráčali silní muži s fúrikmi a obrovskými kameňmi. Horské prostredie bolo omnoho náročnejšie v porovnaní s tým v nížinách. Stále bolo pomerne namáhavé dostať sa na úpätie „len tak“, turisticky. Nie to ešte za účelom celodennej fyzickej práce.
Ďalším rozhodujúcim faktorom bol čas, ktorý bol neúprosný. Rovnako ako počasie, ktoré bolo na vrchole priaznivé len niekoľko mesiacov v roku. Neraz boli títo muži vystavovaní silnému vetru. Zaujímavosťou je, že pri výstavbe pomáhali aj ženy.
„Práca to bola zodpovedná a náročná, pretože komunikačné prostriedky neboli na dnešnej úrovni a hrozilo vyššie riziko havárií a úrazov. Jediná komunikácia medzi stanicami bola poľným vojenským telefónom. Pri transporte ťažkých bremien na pomocnej lanovej dráhe sa strojník musel orientovať bez vysielačky, len na základe záťaže motora pomocou ampérmetra. Ťažké konštrukcie bolo navyše potrebné na niektorých miestach v trati nadľahčovať ľudskou silou,“ povedal pre portál tatry.cz Ondrej Dobrík, ktorý sa na výstavbe podieľal.
Prvý úsek lanovky zo štartovacej stanice do stanice Luková na severnej strane bol úspešne uvedený do prevádzky 23. októbra 1949. V danom úseku bola použitá dvojsedadlová lanovka Von Roll, ktorá je špecifická najmä tým, že prepravovaní sedeli bokom k smeru jazdy. Dnes sa o tejto rarite môžete dozvedieť viac v múzeu na južnej strane Chopku.
Druhý úsek tejto časti, ktorý ústil už na Chopku bol uvedený do prevádzky o 5 rokov neskôr. Spoločne s druhým úsekom na severe vznikal aj prvý úsek južnej trasy lanovky. Spustené boli v rovnakom čase. Druhý úsek južnej trasy bol následne dobudovaný a uvedený do prevádzky v roku 1957. Týmto okamihom bola lanovková trasa prepájajúca regióny cez Chopok dokončená.
Chata, ktorá povstala z kameňa
Spolu s horskými dopravnými prostriedkami bola vybudovaná aj chata z kameňa priamo na vrchole Chopku, nazvaná Kamenná chata. Spočiatku slúžila len pre stavebníkov, ktorí potrebovali bezpečnú útulňu.
Neskôr prichýlila aj vysokoškolských študentov, ktorí v horách budovali turistické chodníky. Podobne, ako je to v prípade horských chát dnes, aj v tejto časom vznikol bufet pre turistov.
S príchodom deväťdesiatych nastáva v okolí Chopku útlm. Lanovky Von Roll začali byť príliš zastaralé a postupne aj nebezpečné. Z toho dôvodu bola ich prevádzka úplne odstavená. Kamenná chata, ktorá bola v danom období v súkromnom vlastníctve taktiež neposkytovala služby pre turistov.
Postupnou výmenou starých „von rolliek“ za nové a modernejšie kabínkové lanovky nastal nový rozmach tohto regiónu. Kamenná chata sa dostala do rúk horských nadšencov. Na čas bola tiež chatou, na ktorú náklad vynášali vysokohorskí nosiči. Aj napriek množstvu komplikácií sa týmto ľuďom podarilo dostať ju do stavu, v ktorom ju môžeme obdivovať dnes.
Tram.rusign.com, Kamenná chata, Jasna.sk, Vtedy.sk, Tatry.cz
Nahlásiť chybu v článku