Božie chrámy vybudovali ľudia aj na tých najodľahlejších, najnedostupnejších či najpodivnejších miestach planéty. Chrámy v Himalájach, kde ľudia z našich zemepisných šírok trpia výškovou chorobou, podzemná mešita v Turecku, soľná katedrála v Kolumbii pochovaná 200 metrov pod povrchom či luteránsky kostol v nórskom Longyearbyen, ďaleko za severnou polárnou hranicou. Na konci sveta však stojí Kostol najsvätejšej trojice.
Ak by sme nepoznali skutočnú podobu našej planétym skutočne by sa mohlo zdať, že práve toto je miesto, ktoré možno označiť za koniec sveta. Za Ostrovom kráľa Juraja sa už nenachádza nič, len posledné desiatky kilometrov oceánu a potom krajina večného ľadu. Prezývka kostol na konci sveta však úplne presná nie je, svätostánky sa nachádzajú aj južnejšie, dokonca aj na pevnine samotnej Antarktídy.
Napriek tomu má kostol na Ostrove kráľa Juraja svoje prvenstvo. Je najjužnejšie stojacim kostolom pravoslávnej cirkvi na svete. Nachádza sa neďaleko ruskej antarktickej výskumnej stanice Bellingshausen a je jedným z ôsmych kostolov na území Antarktídy.
Kostol najsvätejšej trojice je vysoký 15 metrov a pojme asi 30 veriacich. Postavený je zo sibírskej borovice z pohoria Altaj, kde bol vybudovaný a neskôr demontovaný, prevezený do Kaliningradu odkiaľ ho zásobovacou loďou transportovali na Ostrov kráľa Juraja, kde bol v roku 2004 vysvätený.
Pravoslávny kostol neslúži len ruským výskumníkom, navštevujú ho aj čilskí, poľskí či kórejskí vedci z okolitých výskumných staníc. Bohoslužby sa ojedinele vykonávajú aj v španielčine a to hlavne pri návšteve turistov z Južnej Ameriky. V roku 2007 sa tu uskutočnila zrejme prvá svadba na území Antarktídy. Zamestnanec čilskej výskumnej stanice Eduardo Aliaga Ilabaca si za svoju manželku zobral Angelinu Zhuldybinu z Ruska.
aktuality.sk, pravoslavie.ru
Slovák nám popísal, ako takmer prišiel o peniaze. Ak sa chystáte cestovať, vieme, na čo si dať pozor
Nahlásiť chybu v článku