Je vegánstvo väčšou hrozbou pre životné prostredie ako jedenie mäsa? Výsledky vás možno prekvapia

Štúdia taktiež skúmala vegetariánsku stravu, kde sa zistilo, že má najväčší vplyv na zvyšovanie produkcie skleníkových plynov. Dôvodom je až tretia najväčšia hodnota intenzity emisií.

Hlavným autorom štúdie je doktor Michelle Tomom z univerzity Carnegie Mellon, ktorý hovorí, že medzi životným prostredím a stravovaním je komplexný vzťah. To, čo je dobré a vhodné pre nás, nemusí byť vždy vhodné pre životné prostredie. Je dôležité, aby si spoločnosť uvedomovala tento vzťah a riešením rôznych otázok sa budúcnosť životného prostredia a taktiež ľudstva môže postupne meniť.

Ryby. Jedna z vecí, ktorú USDA odporúča. Čo sa týka modrej stopy, ryby zanechávajú len malú nepatrnú hodnotu, pretože väčšina rýb, konzumovaných v Amerike pochádza z oceánov. Túto výhodu však vyvažuje fakt, že energetická náročnosť je vysoká. Rybolov sa často vykonáva ďaleko od brehov, pričom sa spotrebuje veľké množstvo energií a pohonných hmôt na cestu, pozdĺž  ktorej sa vytvárajú emisie skleníkových plynov.

Skôr, ako si urobíme vlastné závery, musíme brať do úvahy a pochopiť, že táto štúdia nie je univerzálna ale je špecifická pre územie USA. Zamyslime sa však nad tým, či by takéto úvahy a nasledovné riešenia nepomohli vyriešiť niektoré problémy aj u nás v Európe. Zníženie modrej stopy, skleníkových plynov a energie by bolo ideálnym kompromisom medzi ľudskými potrebami a životným prostredím. Je to presne to, o čo sa tu snažíme všetci aspoň s trochu environmentálnym cítením.

Na záver štúdie sa vedci venovali téme tzv. potravinového odpadu, inak povedané aj plytvaniu potravinami. Každý rok sa zbytočne vyhodí a zneškodní  34 až 42 % celkovej produkcie potravín. Štúdia dokazuje, že ak by sme znížili množstvo nevyužitých potravín, resp. potravín, ktorými plytváme, znížili by sa aj negatívne dopady na životné prostredie, a to bez toho, aby sa nejako ovplyvnili naše stravovacie návyky. Ak sa pozrieme napríklad na Francúzsko, bol schválený veľmi prísny zákon, ktorý sa snaží zamedziť plytvaniu potravinami, čo považujem osobne za veľmi dôležitý krok k trvalo udržateľnému rozvoju a taktiež k celosvetovej kultúre udržateľnej  produkcie potravín.

Ja hovorím, čo tak začať podporovať lokálnych predajcov, farmy, malé homemade obchodíky namiesto veľkých nákupných centier a obchodných predajcov? Čo tak dopestovať si niektoré druhy zeleniny a ovocia sami? Nie je to povinnosť, je to cesta. Človek je však tvor pohodlný, preto je otázne, či a kedy sa veci začnú meniť veci vo veľkom, s výsledkami, na ktoré budeme pyšní my všetci, pretože sa o to zaslúžime. Malým podielom, ale predsa.