Hostili najlepších športovcov sveta, dnes areál strašidelne chátra. Krásu historickej olympiády zadusila krvavá vojna

Medzi 8. a 19. februárom 1984 hostilo Sarajevo s priľahlými horskými oblasťami historické zimné olympijské hry, ktoré sa do histórie zapísali rôznymi spôsobmi. Kým olympijské hry konané v Moskve niektoré krajiny bojkotovali, v bosnianskej metropole sa zišli tí najlepší športovci z celého sveta.

Hostiteľský výber dozaista mnohých prekvapil, nakoľko dovtedy ospalé socialistické mestečko nemalo komplexnú infraštruktúru na takéto podujatie a navyše išlo o prvé zimné olympijské hry konané v socialistickej krajine (po Moskve 1980 o celkovo druhé takéto olympijské hry, pozn. red.).

V článku sa dozviete:

ako olympiáda v Sarajeve prebiehala;
s akými problémami sa museli organizátori vyrovnať;
ako zničila pozostatky športovísk vojna;
aká je situácia dnes.

Výber miesta a prípravy

Ako vyplýva z oficiálnych dokumentov, prvé myšlienky na organizáciu takéhoto podujatia môžeme hľadať už v 60. rokoch pri štúdii OECD zameranej na rozvoj cestovného ruchu v Juhoslávii. Sarajevo sa chcelo o hry uchádzať už v roku 1970, no napokon prišla kandidatúra až na rok 1984, kde Juhoslávia bojovala o organizáciu s Japonskom a Švédskom. Projekt z Göteborgu bol však považovaný za priveľmi drahý vzhľadom na decentralizáciu športovísk a japonské Sapporo už hry hostilo v roku 1972.

Ako píše portál Balkan Inside, Sarajevo síce malo dobrý základ, nakoľko organizovalo svetové podujatia v niektorých zimných športoch, no prakticky od nuly sa musela budovať celá infraštruktúra vrátane vodovodov, ciest, letiska, hotelov a zvyšných športovísk. Juhoslovania to stihli za menej ako 6 rokov a celkové výdavky sa vyšplhali na viac ako 141 miliónov dolárov.

Prvý raz v histórii sa stalo, že v rozpočte ostal prebytok približne 12 miliónov dolárov, ktoré sa následne použili na vybudovanie športových zariadení aj v okolitých mestách. Zaujímavosťou je, že na olympijské hry sa v podstate priamo poskladali aj obyvatelia Juhoslávie, nakoľko podľa juhoslovanského práva musel každý občan prispieť na infraštruktúrne projekty „pre spoločné dobro“. Išlo o 1,2 milióna individuálnych darov a o viac ako 4-tisíc skupinových darov od spoločností.

Napriek pochybnostiam niektorých ľudí sa výber miesta ukázal ako dobrý ťah. Nielenže Juhoslovania dokázali pripraviť vhodný areál, no v rámci disciplín hostili tých najlepších športovcov sveta, a to vrátane Američanov, ktorí spomínanú olympiádu v Moskve bojkotovali. V Sarajeve sa tak stretli všetci. Ako uvádza Britannica, Medzinárodný olympijský výbor súhlasil s tým, že zaplatí náklady jedného mužského a jedného ženského účastníka z každej krajiny. To prispelo k rekordnej olympijskej účasti.

Úvodné komplikácie vyriešil „zázrak z neba“

Viac ako tisíc športovcov sa zišlo v Sarajeve v boji o cenné olympijské medaily, no už pred prvým dňom nastal problém. Poveternostné podmienky zimným športom nepriali a na miestach, kde mala byť súvislá snehová vrstva, trčali steblá trávy, ba na niektorých miestach išlo o súvislé trávnaté povrchy. Akoby zázrakom sa v noci 7. februára nad Sarajevo a neďaleké horské oblasti prihnala fujavica, ktorá zasypala dejisko zimnej olympiády čerstvým snehom.

Nastala neočakávaná chyba, prosím skontroluj vyplnené údaje, alebo skús neskôr.