Ak sa nedokážete vyhnúť súboju s agresívnym psom, najväčšia výhoda ja vaša veľkosť a váha. V prípade priameho kontaktu vždy urobte maximum pre to, aby ste boli schopní psa kolenom či lakťom zatlačiť na zem - ideálne je mu pristúpiť krk či rebrá plnou váhou. V takejto chvíli netreba váhať, či psovi ublížite - prvoradé je vaše zdravie. Pokiaľ náhodou počas súboju spadnete, okamžite sa zložte na bok a chráňte si krk, tvár a hruď. Zložte sa do klbka, netrhajte sa a nekričte - zviera tým provokujete.

Pokiaľ sa ocitnete v divočine a ste donútení v nej stráviť noc, či už sa bude jednať o lesy alebo púšť, vašou hlavnou prioritou je ukryť sa. Bez vody dokážete prežiť minimálne tri dni, bez jedla aspoň mesiac. Pokiaľ si ale nenájdete miesto, kde sa zvládnete v pokoji vyspať, okrem umrznutia vám hrozí napríklad napadnutie divokým zvieraťom v strede noci.

Pokiaľ nastane situácia, že sa tornádo blíži a vy neviete, kam sa ukryť, najlepším riešením je nájsť čo najviac otvorené priestranstvo, kde nebude hroziť, že vás zasiahne objekt v pohybe. Vzápätí si treba ľahnúť a čo najviac priľnúť k zemi - tým pádom sa zmenší šanca, že vás zúrivý vietor strhne so sebou. Vo väčšine prípadov je na hľadanie úkrytu neskoro - ak vidíte, že sa tornádo blíži, je veľká šanca, že úkryt nenájdete včas. Úkryt za stenou je tiež obrovské riziko - okrem padajúcej strechy či iných objektov totiž nemôžete vedieť, aký je postup tornáda.

Nikdy v padajúcom výťahu nezostaňte stáť. Náraz vás vymrští hore a vy si v lepšom prípade zlomíte obidve končatiny (v horšom väzy). V ideálnom scenári znie skok počas pádu ako dobrá možnosť, šanca na úspech (skok presne v tom momente, kedy výťah dopadne) je ale mizivá. Pokiaľ sa výťah rúti k zemi, najlepším riešením je ľahnúť si na podlahu bruchom hore. Hoci to znie vtipne, náš zadok je prírodný airbag - počas nárazu dokáže absorbovať väčšinu sily a zabrániť smrteľným zraneniam.

Pokiaľ sa raz v živote ocitnete v autonehode, najbezpečnejším riešením je vždy ostať v klasickej sedavej polohe. Autá a ich bezpečnostné systémy sú inštalované tak, aby chránili cestujúcich práve takto - rátajú s tým, že náraz trvá maximálne pár sekúnd, počas ktorých sa cestujúci nestihne odopnúť a zmeniť polohu. Skrčením či iným položením tela teda riskujete smrteľné zranenia oveľa viac.

Pokiaľ na vás niekto zaútočí a vy nemáte základy sebaobrany, musíte sa pripraviť na boj, ktorý nezahŕňa profesionálny tréning. Hoci jeden poriadny úder do sánky dokáže vášho súpera odrovnať, takýto ťah musí byť dobre mierený - a hlavne silný. Nie je vhodný pre ľudí, ktorí sa nikdy nebili. Pri údere do nosu či hrdla riskujete smrteľné zranenia (ako zatlačenie kostičiek do mozgu či poranenie hrtanu a udusenie) - uchyľovať by ste sa k nim mali len v krajnej núdzi. Údery do hrude možno spôsobia nepríjemné rany, určite ale protivníka nezložia na zem. Najlepšou sebaobranou je v takomto prípade útok na časti tela, ktoré dokážu odrovnať i súpera pod vplyvom alkoholu či iných omamných látok. Vystrelenie prstov do očí či kopanec do rokroku odrovnajú každého. Môžete tiež päsťou či nohou zasiahnuť bránicu (mäkký trojúholníkový bod v hornej časti brucha medzi rebrami), čím súperovi vybijete dych. Zakaždým ale platí, že ak dôjde k momentu, kedy je útočník aspoň na niekoľko sekúnd mimo (napríklad v prípade poriadneho kopanca medzi nohy), treba brať nohy na ramená a utekať.

Pokiaľ zbadáte vo svojej blízkosti medveďa, ktorého síce zaujímate, ale neprejavuje žiadne známky útoku či obranného správania, najlepším riešením je zamrznúť na mieste. V prípade, že na očný kontakt nijako obzvlášť nereaguje, začnite pomaličky cúvať, prípadne môžete pokojným hlasom prehovoriť - väčšina medveďov už totiž človeka videla, preto sa takto musíte identifikovať. Neotáčajte sa mu chrbtom - budete braní ako korisť. Ľahnúť si na zem je dobrým riešením, pokiaľ medveď prejavuje obranné správanie - je pri vás blízko a vy ste mu narušili osobný priestor či teritórium. Vtedy určite odhoďte akúkoľvek tašku s jedlom, ľahnite si na zem a zakryte si zátylok rukami. Existuje veľká šanca, že ho zaujal váš olovrant a vás si pri kradnutí jedla ani nevšimne.

Pre prežitie v divočine je nevyhnutný oheň. Pokiaľ ste sa nevyzbrojili zapaľovačom či zápalkami, na oheň vám stačí obyčajná plechovka a čokoláda. Čokoláda je totiž abrazívna - dokáže zbrúsiť povrch plechovky. Po zhruba pol hodine trenia čokolády o spodok plechovky dokážete vybrúsiť spodok na lesklý, reflexný povrch. V tomto momente viete plechovku podržať oproti slnečnému svetlu, podobne ako s lupou. Vypuklá šošovka plechovky vzápätí vytvorí koncentrovaný horúci bod a vaše drevo začne tlieť.

Ak sa náhodou ocitnete na otvorenej púšti, vašou najväčšou prioritou nastane hydratácia. V žiadnom prípade nepite vodu z kaktusov - voda z týchto rastlín je väčšinou toxická pre ľudské telo. V púšti môžete ostať niekoľko dní či dokonca týždňov, preto je pre vás zbytočné šetriť vodou, ktorú pri sebe máte. Najdôležitejšie je udržiavať stabilnú telesnú teplotu - nepotiť sa. Snažte sa cestovať v noci, hľadať si prístrešok skrytý pred denným svetlom a šetriť každou kvapkou potu.

Pokiaľ sa ocitnete vo vode so žralokom, základnou radou je ostať otočený smerom ku zvieraťu. Snažte sa dostať buď do rovnakej úrovne, alebo pod plávajúce zviera - žraloky útočia zospodu. Žralok tiež málokedy zaútočí na obeť, ktorá je k nemu otočená tvárou. V prípade, že vidíte žraloka plávať rýchlo k vám, je najlepšou možnosťou natiahnuť päsť a zasiahnuť ho buď do oka, alebo medzi žiabre.