Do Ameriky sa dostali Vikingovia už pred tisíc rokmi, dávno pred Kolumbom. Slnečná búrka odhaľuje dôkaz

Aj keď je Kolumbus považovaný za objaviteľa Ameriky pre modernú Európu, do Ameriky zjavne ako prvý Európan nevstúpil. Predbehli ho už predtým Vikingovia. Nové dôkazy o ich prítomnosti teraz prichádzajú aj vďaka dávnej slnečnej búrke. 

Na terase nad rašeliniskom a potokom na severnom cípe kanadského ostrova Newfoundland stálo osem drevených budov pokrytých trsmi trávy, čo bolo dôkazom, že Vikingovia dorazili do Nového sveta ako prví, uvádza portál The Guardian.

Analýza dreva

Nový typ techniky, využívajúcej ako referenčný bod dávnu slnečnú búrku, odhalil, že osada bola vytvorená v roku 1021 nášho letopočtu. Je to presne pred tisíc rokmi a necelých 500 rokov pred Kolumbom. Technika bola použitá na troch kusoch dreva z osady a všetky sa zhodli v danom roku.

Plavby Vikingov boli skutočne prelomové a založená osada ponúka najskorší známy dôkaz o transatlantickom prechode. „Týmto Severoeurópanom náleží veľká pochvala, pretože sú prvými ľuďmi, ktorí brázdili Atlantikom,“ povedal geológ Michael Dee z univerzity v holandskom Groningene, ktorý viedol štúdiu zverejnenú v stredu v časopise Nature.

Hľadali drevo

Vikingovia sa plavili po Európe, niekedy kolonizovali, inokedy obchodovali alebo lúpili. Disponovali však mimoriadnymi schopnosťami stavania lodí a navigácie. Podarilo sa im tiež založiť niekoľko osád na Islande a v Grónsku.

„Myslím, že je správne označiť ich cestu za objaviteľskú a cestu hľadania nových zdrojov surovín,“ povedal Dee. Tvrdí, že podľa mnohých archeológov bola hlavnou motiváciou snaha odhaliť nové zdroje dreva. „Všeobecne sa verí, že odišli z Grónska, kde je drevo vhodné na stavanie extrémne vzácne,“ doplnil.

Slnečná búrka prináša dôkazy

Nová metóda datovania sa spolieha na skutočnosť, že slnečné búrky produkujú výrazný rádiokarbónový signál v letokruhoch stromu. Je známe, že v roku 992 prišlo k veľkej slnečnej búrke – teda výbuchu vysokoenergetických kozmických lúčov zo Slnka.

Vo všetkých troch skúmaných kusoch dreva z troch rôznych stromov, bolo vytvorených 29 rastových prstencov potom, ktoré boli dôkazom slnečnej búrky a znamená to, že drevo bolo vyrúbané v roku 1021, uviedla archeologička Margot Kuitems z Groningenskej univerzity.

Neboli to miestni domorodci, pretože existujú dôkazy o kovových čepeliach na dreve, ktoré domorodci nemali. Dĺžka prítomnosti Vikingov na danom mieste ostáva nejasná.

Islandské ságy opisujú príbehy a prítomnosť Vikingov v Amerike. Opisujú príbehy vodcu menom Leif Erikson a založenú osadu Vinland a tiež interakcie s miestnym domorodcami. Tieto ságy sú datované do obdobia, kedy naozaj podľa aj nových meraní v Amerike Vikingovia boli. Aj preto sa ukazuje, že niektoré islandské ságy môžu byť založené na pravdivých udalostiach.

Pozri aj:

Vírus objavili v ľudských zuboch. Kiahne mali už Vikingovia, zrejme ich rozšírili po celej Európe