Ľudské experimenty a výskumy zanechávajú v našom svete rôzne stopy. Niekedy sú tieto stopy viditeľné, inokedy sa prejavia iba v spoločnosti, jej správaní, alebo živote. Existujú však pozostatky vedeckých experimentov, s ktorými si naša planéta už neporadí. Jednou z nich je aj obrovský Kolský vrt ruských vedcov, ktorý okrem iného ukrýva desivú záhadu. Alebo je to iba legenda?
Kolský supervrt je najhlbším ľudským vrtom zo zemského povrchu. Meria neuveriteľných 12 261 metrov, čím si vyslúžil zápis do Guinessovej knihy rekordov. Nachádza sa v Murmanskej oblasti v mieste, kde Mohorovičova diskontinuita prechádza blízko zemského povrchu. Práve preto bolo vybraté toto nehostinné miesto ďaleko na severe Ruska. Vedci tu chceli skúmať geológiu našej planéty a skutočne sa im to aj podarilo. Vďaka tomuto vrtu bolo zistených viac ako 12 000 nových poznatkov o litosfére. Vedci však údajne zistili aj niečo desivejšie a tajomnejšie…
Vŕtanie začalo v roku 1970 a skončilo o 22 rokov neskôr, v roku 1992. Počas tohto obdobia museli prísť Rusi neraz s novými technológiami a metódami vŕtania, aby sa im podarila tak impozantná hĺbka. Projekt bol ukončený v roku 1992 údajne pre nedostatok financií. Legenda však tvrdí niečo úplne iné.
Cieľom vedcov bolo prevŕtať sa do hĺbky 15 kilometrov. Vtedy by narazili na časť, ktorú sa dodnes nepodarilo nikomu preskúmať. Projekt však zastal necelé 3 kilometre pred cieľom. Prečo? Podľa legendy vedci objavili bránu do pekla… Projekt zastavili s vyjadrením, že niektoré tajomstvá Zeme a vesmíru jednoducho nemajú byť nikdy odhalené. Čo presne hovorí tento príbeh? Pokračujte na ďalšej strane…
Podľa pracovníkov projektu zaznamenali mikrofóny v 12 kilometrovej hĺbke zvuky Pekla. Desiatky stonajúcich, kričiacich a plačúcich duší na zázname si spočiatku nevedeli vysvetliť a dávali ich za vinu zlyhaniu techniky. Nakoniec bolo však všetkým zúčastnením úplne jasné, o čo sa jedná. Vedúci projektu, Azzakov, sa po uzatvorení vrtu vyjadril : „Ako komunista neverím v raj a Bibliu, ako vedec však teraz verím v peklo. Netreba dodávať, že sme boli naozaj šokovaní týmto objavom. Spustili sme do diery mikrofón pre nahrávanie zvuku pohybu litosférických dosiek, ale miesto pohybu dosiek sme počuli bolestný ľudský krik. Spočiatku sme sa domnievali, že zvuk bol vyvolaný našim vlastným vrtným zariadením. Ale potom, keď sme znova nastavili vrtné zariadenie, tak sa naše najhoršie podozrenie potvrdilo. Nebol to krik a rev jedného človeka, ale stonanie miliónov ľudí…“
Po zastavení projektu sa Ruská vláda vyjadrila jednoznačne. Príčinou ukončenia výskumu bol nedostatok financií. Napriek tomu, že na financovanie projektu sa hlásilo niekoľko medzinárodných spoločností, z ktorých niektorým išlo o rozlúsknutie tajomstva záhadných hlasov a iným o vedecký geologický výskum, ktorý v histórii ľudstva nemal obdoby. Po úniku nahrávky a informácií o desivých zvukoch sa správa totiž rozniesla do celého sveta. Seriózne fínske a švédske médiá písali o tom, že „Rusi oslobodili z Pekla Diabla“, BBC odvysielal zvukový záznam z Koltského vrtu, ktorý okamžite rozprúdil vášnivú debatu o tom, čo sa v Koltskom vrte skutočne stalo.
Je takmer jasné, že sa už nikdy nedozvieme pravdu o tejto záhade. To, či ruskí vedci skutočne narazili na miesto, kde putujú ľudské duše, ktoré trpia za činy vo svojich životoch, bude navždy záhadou. Existujú však aj ďalšie príbehy… Slávny hĺbkový potápač Jacques Costeau ukončil svoju kariéru potom, ako v jednej hlbokomorskej jaskyni údajne počul hlasy stoviek stonajúcich ľudí. Podobný bol aj osud jedného z jeho spolupracovníkov. Ten skončil s potápaním po prieskume hlbokej priekopy v oblasti Bermudského trojuholníka, kde mal údajne podobné skúsenosti.
Nahlásiť chybu v článku