Vďaka celkovej anestézii neucítime vôbec nič. Avšak napriek tomu, že sa používa už desiatky rokov, lekári ešte ani dnes celkom presne nerozumejú tomu, ako na nás vplýva. Ako je teda možné, že sa mozog z tak hlbokého stavu bezvedomia opäť preberie a dokáže plnohodnotne fungovať?
Ktorá časť mozgu sa preberá ako prvá?
Vedcov už nejaký čas trápi otázka, ako je možné, že sa mozog po celkovej anestézii (alebo po kóme či hlbokom spánku) opäť naštartuje a dokáže fungovať? Ako informuje portál Science Alert, vedci sa rozhodli, že vykonajú experiment na 30 zdravých ľuďoch, ktorí boli na 3 hodiny pod vplyvom celkovej anestézii a na 30 zdravých ľuďoch bez anestézie (tí slúžili ako kontrolná skupina). Podľa štúdie publikovanej v časopise eLife mozog sa „nerozsvieti“ celý naraz. Keď sa človek preberá z celkovej anestézie, nabieha pekne postupne jedna časť po druhej.
Ako prvá sa aktivuje tá časť mozgu, ktorá je zodpovedná za riešenie abstraktných problémov (hovorí sa jej prefrontálny kortex). Ostatným častiam, ktoré sú zodpovedné napríklad za reakčný čas alebo za pozornosť, trvá o niečo dlhšie, kým sa preberú. „Aj keď nás to spočiatku prekvapilo, z evolučného hľadiská dáva zmysel, že najskôr sa vracia schopnosť vyššej kognície“, vyjadril sa pre Health Lab anesteziológ Max Kelz. Ak by sme sa preberali v čase, keď nás niečo ohrozuje, mozog by tak dokázal rýchlo vyhodnotiť situáciu a vytvoriť akčný plán.
Aby vedci zistili, čo presne sa v mozgu deje, využili niekoľko metód, vrátane elektroencefalografie či kognitívnych testov. Tie vykonali pred, ale aj po celkovej anestézii. Testy zisťovali reakčný čas, overovali pamäťové a ďalšie schopnosti. Vďaka tomu si odborníci všimli, že mimoriadne aktívna je počas prebúdzania sa práve tá časť mozgu, ktorá je okrem spomínaného riešenia problémov zodpovedná aj za pamäť či motorické schopnosti.
Nie vždy je prebúdzanie sa bezproblémové
Ukázalo sa, že trvalo približne 3 hodiny, kým po prebudení z celkovej anestézie opäť začali naplno fungovať všetky časti mozgu. Tu však experiment nekončil. Vedci boli s účastníkmi experimentu v kontakte ešte niekoľko dní a pýtali sa ich napríklad na spánkový režim. Zdá sa, že anestézia kvalitu spánku nijak neovplyvnila. Aj to je dôkazom toho, aký je mozog odolný, a to aj v prípade celkovej anestézie.
Samozrejme, nie vždy je prebúdzanie sa bezproblémové. V niektorých prípadoch sa u pacientov môžu objaviť kognitívne ťažkosti či delírium, ktoré môžu trvať niekoľko dní, ale aj týždňov. Táto štúdia však podľa odborníkov naznačuje, že za to nemusia byť zodpovedné práve lieky, ktoré sa pacientom pred operáciou podávajú. Vedci dúfajú, že aj vďaka týmto zisteniam sa im podarí starostlivosť o pacienta posunúť o úroveň vyššie a pochopiť, čo sa deje s mozgom napríklad v prípade, ak sa anestézia preruší.
Nahlásiť chybu v článku