Brandon sa narodil ako žena, no muža v sebe cítil od počiatku. Jeho príbeh môže poslúžiť ako odstrašujúci príklad. Ľudia sú schopní napáchať rôzne zverstvá. Žijeme však v modernej spoločnosti, ktorej základom by mala byť tolerancia, nie predsudky. Brandonov príbeh bol s filmovaný do snímku s názvom Chlapci Neplačú. Pre ľudí z amerického štátu Nebraska je to však len smutná príhoda jedného dieťaťa, ktoré sa nedočkalo lásky preto, že bolo samo sebou.
Keď sa Brandon, narodený ako Teena, cítil byť mužom už od malička, začal si vypchávať nohavice ponožkami, čo bol prvý krok k tomu, aby ako žena prijal fakt, že je v skutočnosti mužom. Svoje meno si niekedy Teena Brandon zmenila na Brandon Teena. A ako Brandon začal randiť s miestnymi dievčatami? Svoje vypuklé nohavice používal ako dôkaz, že je mužom.
Brandon sa však nikdy nedočkal pochopenia ani zo strany matky, ani zo strany okolia. Bojoval so svojimi pocitmi a žiaľ aj so pocitmi druhých. Keď sa ho dievčatá pýtali na jeho pohlavie, vznikali komplikované vysvetlenia. Brandonove nezvládnuteľné správanie započalo krátko po jeho premene. Pozostávalo z falšovania šekov, za ktoré neskôr kupoval darčeky pre svoje priateľky. V roku 1993 však Brandon čelil niekoľkým obžalobám za krádež a falšovanie. Čo bolo pre neho najviac zničujúce, bol v skutočnosti fakt, že všetci ľudia v jeho rodnom meste vlastne vedeli, kto je Brandon.
Brandon túžil po druhej šanci a tak sa presťahoval do mesta s názvom Falls City. Tu stretol dievča menom Lana Tisdale a spriatelil sa s jej kamarátmi Johnom Lotterom a Tomom Nissenom. „Chodievali sme spolu piť,“ povedal Nissen. „Rozprávali sme sa o ženách.“ Aj keď to vyzeralo tak, že Brandon mal konečne všetko po čom túžil, peniaze boli stále problémom. A tak začal opäť kradnúť a niekoľko dní po jeho 21. narodeninách bol zatknutý a odsúdený za falšovanie. Polícia zistila, že Brandon nebol biologicky mužom a tak bol zavretý do ženskej cely.
Lottera a Nissena toto zistenie rozčúlilo a považovali ho za zradu, na čo reagovali násilnou pomstou. Na štedrý večer Brandona fyzicky napadli. Neskôr svoju traumu fyzicky opísala polícii. „Vošli sme na toalety a Tom ma udrel. Kopal ma do rebier a postavil sa mi na chrbát. Potom vzali môj kabát a odniesli ma do auta.“ O niekoľko hodín neskôr povedal Brandon polícii, že ho Nissen a Lotter znásilnili.
Miestny šerif však tiež nebol spokojný s myšlienkou, že Brandon je v skutočnosti Teena a tak sa veci zvrhli ešte viac. Na oddelení vypočul Nissena aj Lottera, no obvinený nebol ani jeden z nich. To, že ich Brandon udal, však chlapcov naštvalo ešte viac a tí sa rozhodli zosnovať ďalšiu pomstu. Skoro ráno na Silvestra 1993 vtrhli Nissen a Lotter do domu Lisy Lambert, kde sa Brandon skrýval odkedy nahlásil znásilnenie. Lisa, ktorá bola matkou 8 mesačného dieťaťa, k sebe uchýlila Brandona a jeho priateľa Philipa Divina, ktorý ho sem prišiel navštíviť z Iowy.
Na videozázname sa Nissen neksôr priznal, že prinútil Brandona, aby sa postavil, zatiaľ čo Lotter vystrelil na slepo niekoľko nábojov. Nissen sa Brandonovou smrťou ubezpečil tak, že ho ešte niekoľkokrát pobodal. Neskôr tiež zabili Lisu Lambert a Brandonovho priateľa. Boli zatknutí a obvinení za vraždu. Odsúdení boli oddelene v roku 1995. Potom, čo Lotter a Nissen svedčili proti sebe, Nissen len o vlások unikol elektrickému kreslu. Lotter však bol odsúdený na smrť.
Brandonov príbeh bol neskôr spracovaný do filmu, v ktorom si hlavnú úlohu zahrala Hilary Swank, za čo bola ocenená Akadémiou aj Zlatým Glóbusom. Britské duo Pet Shop Boys naspievalo v roku 2006 na Brandonovu počesť pieseň „Girls Don’t Cry“.
Nahlásiť chybu v článku