Vojnová loď Bismarck patrila medzi pýchu nacistického námorníctva. Podobne, ako slávny Titanic, aj Bismarck považovali za nepotopiteľný a rovnako sa potopil v podstate pri svojej prvej operácii. Jeho skazu však nespôsobil ľadovec, ale obrovská prevaha a útok spojeneckých síl.
Práce na stavbe lode Bismarck sa začali 1. júla 1936. Iba o necelé tri roky – 14. februára 1939 – bol spustený na vodu. Na slávnosti bol prítomný aj nacistický vodca Adolf Hitler, ktorý túžil po ovládaní Atlantického oceánu a zničení spojeneckých zásobovacích konvojov. Do prístavu v Hamburgu prišlo v tento deň okolo 60-tisíc ľudí a plavidlo pokrstila Dorothea von Löwenfeldová, vnučka nemeckého „železného kancelára Otta von Bismarcka“, po ktorom bola loď pomenovaná.
Hitlerova pýcha
Krížnik Bismarck sa pýšil hneď niekoľkými „naj“. Bolo to najväčšie, najsilnejšie, najlepšie vyzbrojené a najznámejšie plavidlo Kriegsmarine – vojnového námorníctva nacistického Nemecka, ktoré patrilo k najväčším lodiam svoje doby.
Oficiálny výtlak Bismarcku bol iba 35 000 ton a pramenil z obmedzení Washingtonskej dohody. Skutočný výtlak mal však 41 700 ton a pri plnom vybavení to bolo takmer 51-tisíc ton. Pohon zabezpečovalo 12 vysokotlakových kotlov typu Wagner a tri parné turbíny Brown-Boveri. Výkon dosahoval 150 175 koní (111 450 kW). Na jedno natankovanie mazutu, ktorého bolo takmer 9-tisíc ton, dokázal Bismarck prejsť viac ako 8-tisíc námorných míľ pri rýchlosti 19 uzlov. Maximálnu rýchlosť dosahoval 29 uzlov.
Aj keď použité hrúbky panciera neboli nejako šokujúce, ukázala sa tu genialita nemeckých inžinierov a metalurgov. Použili novovyvinutý druh chrómniklovej ocele, čo spôsobilo, že Bismarck bol v tej dobe najlepšie opancierovanou loďou.
Čo by to bolo za bojovú loď, ak by nemala impozantnú výzbroj. Bismarck bol vyzbrojený ôsmimi delami kalibru 380 mm v štyroch dvojhlavňových vežiach, 12 delami kalibru 150 mm, ďalej 32 kanónmi a 12 guľometmi. Delá strieľali až do vzdialenosti 35 kilometrov. Na palube Bismarcku, posádku ktorého tvorilo viac ako dvetisíc námorníkov, bolo aj šesť prieskumných hydroplánov Arado Ar 196.
Do výzbroje bol 251 metrov dlhý a 36 metrov široký plávajúci gigant zaradený 24. augusta 1940.
Prvá a posledná bitka
Toto úžasné plavidlo sa však zúčastnilo iba na jednej jedinej bitke, ktorá sa mu stala osudnou. Dnes, 27. mája uplynie od potopenia Bismarcku presne 80 rokov.
Na svoju prvú a zároveň poslednú bojovú misiu vyplával Bismarck 19. mája 1941 z prístavného mesta Gdyňa pod velením admirála Günthera Lütjensa. Spolu s ťažkým krížnikom Prinz Eugen smeroval do Nórska, odkiaľ sa mali presunúť do Atlantického oceánu, kde mali v rámci operácie Rheinübung (cvičenie Rýn) „poľovať“ na spojenecké obchodné lode.
Počas plavby do Atlantiku sa Bismarcku podarilo 24. mája zneškodniť a potopiť pýchu britskej vojnovej flotily, krížnik HMS Hood. Britské velenie bolo značne znepokojené predstavou, že nemecké vojnové lode by operovali vo vodách Atlantického oceánu, čím by ohrozovali životne dôležité trasy zásobovacích lodí.
Po strate najväčšej lode Royal Navy – Kráľovského vojenského námorníctva, ktorá vyvolala na britských ostrovoch veľké rozčarovanie, sa stalo zničenie nemeckej vojnovej lode Bismarck prestížnou úlohou a prioritou britského loďstva. Aj keď bol Bismarck tiež zasiahnutý, spôsobené škody nenarušili jeho bojaschopnosť. Premiér Winston Churchill formuloval admiralite rozkaz jednoznačne: „Vašou úlohou je potopiť Bismarck. Nič nie je v tejto chvíli dôležitejšie!“
Na vypátranie a potopenie jedinej nepriateľskej lode nasadil Londýn viac ako 50 vojnových lodí a približne 50 lietadiel, ktoré podnikli 300 leteckých útokov. Osudným sa Bismarcku stalo vysielanie, ktoré bolo zachytené. Krížnik bol obkľúčený a navyše sa jeho rýchlosť kvôli zasiahnutému kormidlu znížila iba na pár uzlov. Vtedy už šanca na vyviaznutie Bismarcku pominula.
Po paľbe krížnik Bismarck klesol ku dnu 27. mája 1941 o 10.39 h. spolu s admirálom Lütjensom a väčšinou posádky. Z viac ako dvetisíc námorníkov sa zachránilo len 115, medzi nimi sa mal nachádzať aj legendárny kocúr, nepotopiteľný Sam/Oscar. Britské lode zachránili taký malý počet námorníkov preto, lebo prerušili záchranné práce z obavy z útokov nemeckých ponoriek, ktoré sa v oblasti mali nachádzať ako podpora Bismarcku.
Fascinuje aj dnes
Vrak bojovej lode ležiaci na dne Atlantiku sa stal od svojho objavenia v júni 1989 cieľom viacerých prieskumných výprav a expedícií, pričom vzniklo viacero verzií o potopení Bismarcku. Oficiálna verzia je taká, že to boli britské lode, ktoré potopili pýchu vtedajšieho nemeckého vojnového loďstva. Jedna z verzií, odvolávajúca sa na výpovede zachránených nemeckých námorníkov, ale hovorí o tom, že rozkaz na potopenie lode vydali Nemci preto, aby sa nedostala do rúk nepriateľa.
Do výskumu sa zapojil aj režisér filmu Titanic James Cameron, ktorý tvrdí, že keby sa mala loď potopiť len na základe poškodení, ktoré jej spôsobili Briti, muselo by to trvať dlhšie. Či už spôsobili potopenie britské torpéda alebo vlastná posádka, experti sa zhodujú na tom, že vojnová loď Bismarck bola tak poškodená, že britským lodiam by už netrvalo dlho, aby ju potopili.
Nahlásiť chybu v článku