Jeden zo psychológov, John Gartner, dokonca uverejnil na Facebooku petíciu za urýchlené zbavenie nového prezidenta jeho funkcie. Gartner tvrdí, že Trump trpí vážnou psychickou poruchou, ktorá spôsobuje, že nie je schopný vynášať rozhodnutia a plnohodnotne si plniť svoje povinnosti prezidenta USA. Petíciu podpísalo viac ako 18 tisíc psychológov, psychiatrov a iných odborníkov pôsobiacich v oblasti psychického zdravia.

Napriek snahe, petícia nemá právnu moc a môže poslúžiť skôr ako dobrá taktika, keďže bola uverejnená niekoľko hodín predtým, než sa prezident vydal príkaz, ktorý zakazoval imigrantom z moslimských krajín vstup do krajiny. Po spustení petície sa dostalo na verejnosť to, o čom sa dovtedy len šepkalo. Vážne to naštrbilo názory komunity zaoberajúcej sa mentálnym zdravím.

Závažné a zložité sú hlavne tri veci. Môže Donald Trump alebo iný verejný činiteľ byť považovaný za psychicky chorého, hoci aj na základe znakov, ktoré vyplývajú z pozorovateľného správania? Je etické a vhodné, ak sa odborníci v oblasti psychického zdravia púšťajú do takýchto verejných diagnóz? Je psychológia vhodným nástrojom na riešenie problémov vlády?

Gartner, ktorý pôsobí v New Yorku a vydal autobiografiu Billa Clintona, tvrdí, že Trump spĺňa kritériá z DSM V (Diagnostický a štatistický manuál mentálnych porúch, piate vydanie) minimálne pre diagnostikovanie troch psychických porúch, a to: narcistická porucha osobnosti, antisociálna porucha osobnosti a paranoidná porucha osobnosti. Táto kombinácia činí Trumpa nebezpečným, hlavne ak sa pridá zlomyseľný narcizmus, ktorý oficiálne v DSM V uvedený nie je, pojem však zaviedol psychológ a psychoanalytik Erich Fromm.

To, čo umožňuje určiť Donaldovi Trumpovi diagnózy je fakt, že manuál DSM V, ktorý sa aktuálne využíva, je konštruovaný tak, že patológia je reálne pozorovateľná. Popisuje pozorovateľné správanie, ale nie motívy správania. Napríklad, to, keď Trump tvrdil, že o ISIS vie viac, než vojenskí generáli, poukazuje na známky grandiozity (preceňovania vlastných schopností a vedomostí), čo je jedným z príznakov narcistickej poruchy osobnosti. Alebo, keď prikázal Národnej údržbe parkov, aby počas inauguračného sprievodu neukazovali fotografie prázdnych nádob od odfarbovačov, čo jasne ukazuje jeho potrebu byť obdivovaný.

Čo však robí z Trumpa ešte nebezpečnejšieho človeka, je jeho antisociálna povaha, ktorá je v DSM V charakterizovaná príznakmi ako impulzivita, zákernosť a nečestnosť (napríklad, keď využil svoj anonym John Barron v nahrávke, pomocou ktorej podporoval aktivity prezidenta Trumpa, teda podvodom svoje vlastné), nedodržiavanie zákonov a noriem (odmietal ukázať svoje daňové priznanie). Podľa Gartnera, USA nikdy predtým antisociálneho prezidenta nezažili, čo znamená, že k nemu neexistuje žiadna pomôcka, „návod“, ako sa takým človekom zaobchádzať.

Napriek všetkým príznakom, je neetické a zakotvené v tzv. Goldwater Rule, aby psychológ, či psychiater určil diagnózu niekomu, koho osobne nevyšetril. Pravidlo bolo zavedené Americkou psychiatrickou asociáciou v roku 1973 a platí dodnes. Avšak nie je zakázané vyjadriť verejne názor na psychické zdravie verejného činiteľa.

Gartner si však myslí, že komunita psychiatrov a psychológov má povinnosť chrániť verejnosť a Trump, napriek tomu, že od inaugurácie ubehol len krátky čas, predstavuje nebezpečenstvo. Navyše tvrdí, že Goldwater Rule by malo byť zrušené, keďže bolo uvedené do platnosti ešte predtým, než bol vytvorený manuál DSM V a na určenie diagnóz Donalda Trumpa sa s ním nepotrebuje rozprávať osobne. Jeho skutky sú dostatočným dôkazom. Aby toho nebolo málo, Trumpove klamstvá boli uverejnené aj v The New York Times.

Ďalší psychológ, Steven Berglas, mu oponuje, že pravidlo Goldwater Rule je viac než opodstatnené. Navyše Gartnera obvinil, že jeho petícia je hrubým zneužitím DSM V. Podľa Berglasa nie je možné presne určiť, či prezentované správanie osoby je autentické, alebo je to nacvičená choreografia. Pýta sa, ako vieme, že Trump nevyvoláva chaos zámerne, aby to neskôr mohol využiť vo svoj prospech. Vidí istú rozumnosť v tom, že prezident plní svoje predvolebné sľuby.

Berglas sa vyhlasuje za špecialistu na narcistické správanie a údajne mnoho dobrých vodcov má narcistické črty. Tvrdí, že diagnóza nie je niečo, čo by sa malo „hádzať“ v hneve. Také správanie škodí menu psychológov, pretože DSM bolo vytvorené, aby pomáhalo pri diagnostike a pokiaľ je diagnóza aplikovaná na diaľku, stráca svoje opodstatnenie a DSM by sa malo vydávať s upozornením: Nepoužívať doma!

Gartnerovu petíciu nazval „temper tantrum“,teda výbuch hnevu a tvrdí, že držať teroristov za hranicami nesprávnym spôsobom ešte nie je dôvodom nazývať niekoho psychicky chorým. A to, že Trump vysmial a zosmiešnil reportéra je síce úbohé, neznamená to však, že by bol schopný stlačiť gombík na odpálenie nukleárnej rakety. Donald Trump je síce úplne biednou osobou, je však problémom voličov, že si ho zvolili a nevadilo im, že ich budúci prezident nie je úprimný a dobrý človek.

S tretím názorom prišiel psychiater Allen Frances, ktorý tvrdí, že snažiť sa určiť Donaldovi Trumpovi diagnózu je síce dobre mienená ale zle mierená snaha. Podľa neho je totiž Trump zlý a nekompetentný, nie šialený. Je hrozbou pre demokraciu a snaha určiť, či sa hodí na svoj post by mala byť formulovaná viac politicky ako psychologicky. Súhlasí s Berglasom, že verejne šíriť diagnózy je nevhodné a že Gartner ignoruje fakt, že príznaky porúch osobnosti musia spôsobovať pacientovi nepohodu, pričom Trump spôsobuje nepohodu iným, sám ju však očividne nepociťuje a tým, že ho ľudia zvolili vlastne jeho správanie odmenili.

Frances hovorí, že je prítomná istá chorobnosť, tá je však v spoločnosti ako v celku. Ignorujeme problémy ako preľudnenie, klimatické podmienky a neprávosť. A liekom na všetky tieto problémy je voliť si verejných zástupcov, ktorí sú dôveryhodní, kompetentní a dokážu čeliť reálnym hrozbám. Názory na nového prezidenta USA sa rôznia, ani jeden z nich však, ako vidíme, nie je príliš lichotivý.

Pozri aj: 13 MRAZIVÝCH VIET, KTORÉ VYŠLI Z ÚST PACIENTOV TRPIACICH PSYCHICKÝMI OCHORENIAMI

psych.sk (Petra Sušaninová) psychologytoday.com