Pred 66 miliónmi rokov bola Zem domovom obrovských jašterov. To sa však náhle zmenilo, keď z neba prišla apokalypsa v podobe megaasteroidu Chicxulub, ktorý dopadol na polostrov Yucatán a vytvoril tam obrovský kráter. Okrem toho, masívny dopad spôsobil vlny cunami vysoké až 4,5 kilometra, hovoria teraz vedci.
S týmto údajom prišla nová štúdia zverejnená v časopise AGU Advances. Výskum vedcov bol síce prezentovaný na výročnom stretnutí Americkej geofyzikálnej únie už v roku 2019, no online sa objavil iba včera, uvádza portál Live Science.
14-kilometrový asteroid a 35-násobok rýchlosti zvuku
Vedci pátrali po tom, aké vlny mohol asteroid spôsobiť. Po celom svete preto analyzovali 120 miest a skúmali morské sedimenty, ktoré geologicky patrili práve do obdobia tesne po udalosti masového vymierania druhov spôsobeného dopadom asteroidu. Dopad znamenal koniec druhohorného obdobia kriedy a zároveň aj koniec nadvlády dinosaurov.
Na základe skorších zistení vedci v simuláciách použili asteroid o priemere 14 kilometrov, ktorý pri náraze do Yucatánu dosahoval rýchlosť 43-tisíc kilometrov za hodinu. Pre lepšiu predstavivosť, je to 35-násobok rýchlosti zvuku. To spôsobilo masívnu vlnu cunami.
Počiatočná energia z nárazovej cunami bola až 30-tisíckrát väčšia ako energia uvoľnená pri zemetrasení a následnom cunami v Indickom oceáne v roku 2004, pri ktorom zomrelo 230-tisíc ľudí.
4,5-kilometrové vlny cunami
Dopad asteroidu vytvoril 100-kilometrový kráter a vyvrhol do atmosféry hustý oblak prachu a sadzí. Následkom toho vznikli mnohé požiare, ktoré zvieratá spálili zaživa, sadze bohaté na síru spôsobovali silné kyslé dažde a nastalo rozsiahle globálne ochladzovanie. V ďalšom období vymreli suchozemské formy dinosaurov a celkovo zanikli tri štvrtiny všetkých druhov rastlín a živočíchov.
Čo sa však dialo bezprostredne po náraze? Podľa simulácie vedcov iba 2,5 minúty po dopade asteroidu sa vytlačila masívna vodná stena do výšky. Vytvorená vlna na krátku dobu dosiahla výšku 4,5 kilometra. Po 10 minútach vlna vzdialená už 220 kilometrov od miesta dopadu klesla na výšku 1,5 kilometra. Po hodine sa vrútila do severného Atlantiku.
Po štyroch hodinách prešla cez Stredoamerickú morskú cestu, čo bol priechod, ktorý v tej dobe oddeľoval Severnú od Južnej Ameriky a následne putovala do Tichomoria. Vtedy už vlny dosahovali výšku „iba“ niekoľkých metrov. Po dni prešla vlna väčšinu Tichého a Atlantického oceánu a z oboch strán vstúpila do Indického oceánu. Po dvoch dňoch vlna doputovala na väčšinu miest na Zemi.
Dôkaz globálnej katastrofy
„Vlna cunami bola dostatočne silná na to, aby narušila a erodovala sedimenty v oceánskych panvách, a to na polovici zemegule,“ povedala vedúca autorka štúdie Molly Rangeová, ktorá vytvára model v rámci diplomovej práce na Michiganskej univerzite.
Niektoré regióny do značnej miery sile cunami unikli. Bol to južný Atlantik, severná časť Tichého a Indického oceánu a miesto, kde sa teraz nachádza Stredozemné more.
Vedecký tím dokonca našiel stopy po dávnovekej cunami aj vo vzdialenosti viac ako 12-tisíc kilometrov, a to v oblastiach na Novom Zélande. Pôvodne sa vedci domnievali, že objavené skalnaté usadeniny odtiaľ pochádzajú z lokálnej tektonickej činnosti.
„Máme pocit, že tieto nánosy zaznamenávajú účinky nárazovej vlny cunami a to je možno najočividnejší dôkaz toho, aká globálna udalosť sa vtedy odohrala,“ povedala Rangeová.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku