Západnú Európu opäť sužuje vlna horúčav a padajú teplotné rekordy. Oveľa horšia situácia je však za severným polárnym kruhom. Arktída horí. Horí ruská Sibír, Grónsko aj Aljaška. Nejde pritom o žiadnu metaforu. Za arktickým kruhom sužujú aktuálne požiare stovky tisíc hektárov lesov. A väčšina z nich sa vôbec nehasí.
Extrémne prejavy počasia, ktoré našu planétu sužujú od začiatku leta neobchádzajú ani oblasť za severným polárnym kruhom. Dôsledkom extrémneho sucha a vyšších teplôt sú rozsiahle požiare. Lesy a iné porasty horia v Grónsku aj na Aljaške, najhoršia situácia je však na ruskej Sibíri. V Krasnojarskej a Irkutskej oblasti horí dokopy viac ako milión hektárov lesa. Na Aljaške podľa portálu Independent požiare už zničili oblasť s rozlohou takmer 650-tisíc hektárov.
Príčinou požiaru je podľa informácií spravodajských agentúr nedostatok zrážok a vysoké horúčavy, ktoré presahujú 30 stupňov Celzia. Situácii nepomáha ani silný vietor či búrky s bleskami, ktoré sú však bez akýchkoľvek zrážok. Silný vietor navyše dym zanáša do lokalít miest Omsk a Novosibirsk, ktoré sú vzdialené aj 800 kilometrov od epicentra najbližších požiarov.
Ak sa na požiare za arktickým kruhom pozrieme z pohľadu klimatickej zmeny, ide o mimoriadne negatívny jav. Len počas júna, kedy sa objavili prvé rozsiahle požiare, sa do atmosféry uvoľnilo 50 megaton emisií oxidu uhličitého, čo je podstatne viac ako vyprodukuje za celý rok Slovenská republika (cca 38 megaton). Podľa Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) sa z Arktídy do ovzdušia počas tohto júna uvoľnilo viac CO2 ako počas všetkých júnov od roku 2010 do roku 2018 dokopy. Podľa experta na lesné požiare Marka Parringtona sa len do 22. júla za tento mesiac do atmosféry z Arktídy uvoľnilo ďalších 50 megaton CO2.
WMO tiež dodáva, že požiare za severným polárnym kruhom sú v tomto období pomerne bežné. Rozsah a intenzita tých aktuálnych je ale podľa organizácie bezprecedentná. Viaceré požiare na Sibíri a Aljaške majú podľa WHO takú rozlohu, že by pokryli 100-tisíc futbalových ihrísk, kým v Kanade ešte v prvej polovici júla evidovali taký, ktorého rozloha dosahovala až 300-tisíc futbalových ihrísk.
Ako pre Denník N píše Tomáš Vasilko s odvolaním na oficiálne ruské zdroje, na Sibíri bojujú požiarnici s požiarmi asi len na desatine postihnutého územia. Podľa Denníka N ide o dôsledok zákona prijatého v roku 2014, ktorý nariaďuje požiare, ktoré sa neoplatí hasiť, ponechať tak. Hasenie v odľahlých častiach ruskej Sibíri je totiž mimoriadne drahé a každý požiar sa preto posudzuje. Ak sú náklady na jeho hasenie vyššie ako predpokladané škody, ktoré napácha, oblasť je zaradená do tzv. kontrolovanej zóny a požiar ponechaný bez hasenia len na sledovanie aktuálnej situácie. V prípade, že je požiar blízko ľudských sídel sa, samozrejme, hasí bez ohľadu na náklady.
Za severným polárnym kruhom sa teda aktuálne do ovzdušia uvoľňuje obrovské množstvo skleníkových plynov a my nie sme schopní to nijako zastaviť. Nekonečný cyklus problémov pokračuje faktom, že na Sibíri, Aljaške či v severnej Kanade ničí oheň lesy, ktoré sú schopné oxid uhličitý z atmosféry pohlcovať. Ostáva len počkať, kým lesné požiare na jeseň ustanú, vyčísliť škody a dopad na našu planétu a pripraviť sa na ďalší rok. S najväčšou pravdepodobnosťou sa totiž aktuálny scenár bude v budúcnosti opakovať.
Nahlásiť chybu v článku