Sny boli dlho považované za jav, ktorý sa prejavuje najmä počas REM fázy spánku, čo je fáza zahŕňajúca rýchlu mozgovú aktivitu, podobnú tej, akú preukazujeme, keď nespíme. No podľa nedávnych zistení sa sny objavujú aj počas fázy, ktorá REM nie je, čo prinútilo vedcov znova prehodnotiť to, čo doteraz o snoch považovali za správne. „Zdalo sa záhadou, že môžeme sny mať a aj ich nemať v týchto dvoch rôznych fázach spánku“ povedala Francesca Siclari, spoluautorka výskumu, čo bolo už prvým znakom toho, že výskum môže vedcov doviesť ešte ďalej, až k samotnej podstate snov.
Tím neskôr zistil, že snívanie o ľuďoch a tvárach je spojené so zvýšenou vysokofrekvenčnou aktivitou v oblasti mozgu, ktorá je zodpovedná za rozoznávanie tvárí, priestorové vnímanie a myslenie aj v čase, keď nespíme. „Je to dôkazom, že snívanie je naozaj zážitok, ku ktorému dochádza počas spánku, pretože mnohí vedci sa doteraz domnievali, že ide o niečo, čo vytvoríme v hlave až po prebudení,“ hovorí Siclari a Ďalej dodáva: „Možno sú si spiaci mozog a bdelý mozog podobnejší, než sme si vedeli predstaviť, pretože aktivujú rovnaké svoje časti pri rovnakých skúsenostiach.“
Odborníci považujú tento výskum za naozaj prínosný, pretože by mohol dopomôcť k vyriešeniu otázky, prečo vlastne snívame a neskôr dokonca vysvetliť podstatu samotného ľudského vedomia. Objav toho, že náš mozog aktivuje rovnaké časti mozgu pri snívaní ako aj pri bdení, môže byť pokladaný v niektorých oblastiach dokonca za dôležitejší, než objavenie samotnej REM fázy spánku.
Na tento pokus bolo vybratých 46 účastníkov, ktorým bolo umiestnených až 256 elektród na pokožku hlavy a tváre aby mohli vedci sledovať počet a veľkosť ich mozgových vĺn. Budili ich počas rôznych fáz spánku a účastníci mali zakaždým uviesť, o čom sa im snívalo. Dokopy ich prebudili viac ako 1000 krát.
Ak účastníci o niečom snívali, mali za úlohu povedať, ako dlho si myslia, že sen trval a čo si zo svojho sna pamätajú, či už to boli tváre, pohyb, myšlienky alebo či bol sen ako živá, zmyslová skúsenosť. Analýza neskôr ukázala, že v našom mozgu sa deje rovnaká aktivita či už si sen pamätáme alebo nie, alebo či sa deje v REM fáze spánku, alebo vo fáze ktorá REM nie je. Z toho vyplýva, že snívanie máme zakorenené v rovnakej zmene aktivity mozgu nezáležiac od druhu nášho spánku.
A čo viac, vedci zistili, že naše sny sa dajú predvídať podľa tejto mozgovej aktivity. V experimente so siedmymi účastníkmi sa výskumníkom podarilo predvídať, o čom účastníci snívajú kým spia, až v 87% prípadov. Autori štúdie tvrdia, že by mohla pomôcť objasniť, čo sa deje v mozgu počas spánku, keď náš mozog doslova prepne zo štádia bezvedomia do štádia, keď sa v ňom dejú vedomé zážitky ako sú sny.
Význam tejto štúdie je pre vedu obrovský a najväčším prekvapením bolo to, že aktivácia len naozaj malej oblasti mozgu, dokáže vyvolať vedomé zážitky. Doteraz si totiž vedci mysleli, že vedomé skúsenosti sú možné iba pri aktivácií veľkých oblastí a tento objav by mohol čoskoro viesť k odhaleniu skutočného účelu snívania, čo by bol bezpochyby jeden z najväčších vedeckých prelomov za poslednú dobu.
Pozri aj: 9 osvedčených rád od skúsených vedcov, pomocou ktorých vyriešite každý problém so spánkom
interez.sk (Ivana G.), theguardian.com
Nahlásiť chybu v článku