Ruskí a ukrajinskí vyjednávači zaznamenali počas dvojdňových mierových rokovaní v Abú Zabí určitý pokrok. Po ich skončení to v stredu uviedol hlavný ruský vyjednávač Vladimir Medinskij. Zároveň oznámil, že rokovania budú pokračovať. Informovala o tom agentúra Reuters, píše TASR.
správy od nás budete mať ako prví.
Prvým krokom musí byť ukončenie vojny
Hlavný ukrajinský vyjednávač Rustem Umerov označil za hlavný výsledok rokovaní dohodu o rozsiahlej výmene vojnových zajatcov. Dodal, že v súčasnosti sa pracuje na jej podrobnostiach a praktickom uskutočnení. Návrat ukrajinských občanov zo zajatia označil Umerov za jednu z hlavných priorít Kyjeva. Ukrajina podľa neho robí všetko pre to, aby sa každý jej občan dostal čo najskôr domov.
Na trojstranných rokovaniach Ukrajiny, Spojených štátov a Ruska sa diskutovalo o dosiahnutí mieru a povojnovej obnove Ukrajiny. Prvým krokom musí byť ukončenie vojny a zaistenie bezpečnostných záruk pre Ukrajinu, uviedol Umerov. „Strany mali počas uplynulých dvoch dní možnosť priamo predstaviť svoje postoje. Výrazné rozdiely však naďalej pretrvávajú. Čaká nás ešte veľa náročnej práce, existuje však priestor na pokračovanie rokovaní,“ konštatoval Umerov.
Americkí sprostredkovatelia upozornili, že medzi bojujúcimi stranami naďalej panuje nedôvera a pretrvávajú rozdiely aj v otázkach územia. Ukrajinský vyjednávač Davyd Arachamija označil rokovania za náročné. Ruská delegácia podľa neho prišla s „prísnymi pokynmi“, stretnutia však vytvorili „dobrú dynamiku“ na dosiahnutie dohody do konca roka. Ďalšie podrobnosti neposkytol.
Rokovaní by sa mali zúčastňovať aj európski predstavitelia
Arachamija uviedol, že budúce rokovania by mali byť mnohostranné, nie iba trojstranné, a mali by sa na nich zúčastňovať aj európski predstavitelia. Hoci sa európski predstavitelia a zástupcovia NATO v Abú Zabí stretli s americkými a ukrajinskými vyslancami, ruská delegácia s nimi rokovať odmietla. Medinskij na tlačovej konferencii ozrejmil, že nie je jasné, o čom by Moskva mohla rokovať s Európskou úniou, keďže európske krajiny podľa neho nepredložili žiadne návrhy.
„Od európskych krajín sme nedostali ani jednu mierovú iniciatívu či konkrétny mierový návrh, preto nie je jasné, o čom by sme mali rokovať. Keď prídu s konkrétnymi návrhmi, zvážime ich. Zatiaľ si myslím, že by bolo užitočné, keby sa napríklad poučili od amerických vyslancov – pokiaľ ide o zdravý rozum, realizmus a snahu dosiahnuť mier,“ uviedol Medinskij.
Ruská štátna agentúra TASS však pritom s odvolaním sa na Kremeľ informovala, že ruský prezident Vladimir Putin je otvorený kontaktom s EÚ. Reuters v tejto súvislosti upozornil, že zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by Putin bol ochotný ustúpiť od požiadavky, aby sa Ukrajina pred uzavretím mierovej dohody vzdala všetkých území v Doneckej a Luhanskej oblasti, ktoré má stále pod kontrolou.
Dôvera v súčasnosti neexistuje
Schôdzka v Abú Zabí bola prvým mierovým rokovaním medzi Ruskom a Ukrajinou za posledných deväť mesiacov. Okrem dohody o rozsiahlej výmene vojnových zajatcov však nepriniesli veľa ďalších konkrétnych výsledkov. V súvislosti s tým osobitný vyslanec amerického prezidenta Donalda Trumpa Steve Witkoff a Trumpov zať Jared Kushner uviedli, že sa ako sprostredkovatelia snažia nájsť spôsob, ako využiť záujmy oboch strán na ukončenie najväčšieho konfliktu v Európe od druhej svetovej vojny. Kushner vyjadril presvedčenie, že sa podarí nájsť cestu k mieru.
„Medzi stranami v súčasnosti neexistuje dôvera, čo sa po takomto konflikte dá očakávať,“ povedal Kushner. Dodal, že rokovania v hlavnom meste Spojených arabských emirátov sa dotkli aj územných otázok, ktoré bude najťažšie vyriešiť. „V niektorých oblastiach vidíme priestor na kompromisy, v iných potrebujeme ďalšie diskusie. Myslím si však, že išlo o veľmi dobrý krok,“ uviedol Kushner.
Oznámil tiež, že spolu s Witkoffom odcestuje vo štvrtok do Moskvy na rokovania s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Otvoriť chcú aj otázku zapojenia európskych partnerov do rokovaní, ktorí by podľa Kushnera mali byť pri rokovacom stole. Po rokovaniach v Moskve sa Kushner a Witkoff presunú do Írska, kde sa stretnú s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
Veľvyslanci sa dohodli na nových sankciách voči Rusku
Veľvyslanci členských krajín Európskej únie sa v stredu v Bruseli dohodli na rozšírení protiruského sankčného zoznamu o 145 osôb a subjektov. Nové reštriktívne opatrenia zasiahnu aktérov zapojených do ruského finančného systému, siete takzvanej tieňovej flotily a dezinformačných kampaní. Agentúru Reuters o tom informovali diplomati EÚ, píše TASR.
Ministri zahraničných vecí členských krajín Únie by mali nové sankcie formálne schváliť na pondelkovom zasadnutí. Následne budú zverejnené v Úradnom vestníku EÚ, čím nadobudnú právnu účinnosť.
Nové reštrikcie sa budú týkať troch existujúcich sankčných režimov. Najväčšia časť spadá pod hlavný režim EÚ v reakcii na narušenie územnej celistvosti Ukrajiny, v rámci ktorého už figuruje približne 4 500 osôb a subjektov. Veľvyslanci sa dohodli na zaradení ďalších 113 osôb a subjektov vrátane 50 ruských bánk, spoločností pomáhajúcich ruskej tieňovej flotile, energetických firiem a ďalších predstaviteľov ruského podnikateľského prostredia.
V rámci sankčného režimu zameraného na hybridné aktivity má na zoznam pribudnúť 31 osôb a subjektov zapojených do zahraničných manipulačných a dezinformačných operácií. Podľa jedného z diplomatických zdrojov tieto opatrenia reagujú aj na pokus o dronový útok na letisku Lipsko/Halle v Nemecku, z ktorého Berlín obvinil Moskvu. Ďalšia osoba alebo subjekt pribudne aj na sankčný zoznam týkajúci sa kybernetických útokov.
Rusko opakovane odmieta, že by sa podieľalo na hybridných operáciách a sabotážach v krajinách EÚ a Severoatlantickej aliancie (NATO) alebo pripravovalo konfrontáciu s Alianciou.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku