Súčasný stav tajného mestečka Skrunda-1 v Lotyšsku

Foto: Laima Gūtmane (simka…, CC BY-SA 3.0, via Wikimedia Commons / BirdsEyeLV, CC BY-SA 3.0, via Wikimedia Commons (koláž interez, fotografie boli orezané a priblížené)

Deti tu mali v rodnom liste len číslo schránky. Po odchode Sovietov zostal areál prázdny.

Demolácia za 7 miliónov dolárov a výbuch, ktorý sledovali desaťtisíce ľudí. Lotyšsko v roku 1995 nechalo za americké peniaze vyhodiť do vzduchu obrovskú sovietsku radarovú vežu. Lenže nešlo len o tento jeden vojenský objekt. V blízkosti sa totiž ukrývalo celé tajné mesto pre 5 000 obyvateľov, ktoré desaťročia neexistovalo na mape. Po odchode posledných vojakov zostala Skrunda-1 opustená a pokusy o jej predaj zlyhali. Dnes v jej uliciach cvičí lotyšská armáda.

Google News Sledujte interez v Google News —
správy od nás budete mať ako prví.
Pridať ako zdroj

Pozor, mesto si však netreba mýliť s mestečkom Skrunda, ktoré stále existuje. Skrunda-1 bola tajná sovietska vojenská základňa a obytný komplex v západnom Lotyšsku. Nachádzala sa približne päť kilometrov severne od spomínaného mesta Skrunda v dnešnom okrese Kuldīga. Na verejne dostupných mapách by ste ju však nenašli. Názov dostala podľa typického sovietskeho vzoru pre utajované objekty, teda kombináciou názvu susedného mesta a číselného označenia, informuje The Dark Atlas.

Tajné mesto Skrunda-1 v Lotyšsku
Foto: Laima Gūtmane (simka…, CC BY-SA 3.0, via Wikimedia Commons

Radary, ktoré mali strážiť oblohu nad Európou

Príbeh Skrundy-1 sa začal v 60. rokoch 20. storočia, keď Sovietsky zväz vybudoval v západnom Lotyšsku prísne strážený vojenský komplex. Jeho poloha nebola náhodná. Skrunda sa nachádzala na západnom okraji Sovietskeho zväzu, čo z nej robilo strategické miesto na sledovanie prípadného raketového útoku zo západného smeru.

Hlavným dôvodom vzniku základne boli dva výkonné radary včasného varovania typu Dnepr. Analytici z NATO ich pre typický podlhovastý tvar prezývali Hen House (v preklade “kurník”, pozn. red.). Ich úlohou bolo nepretržite monitorovať oblohu nad západnou Európou, sledovať satelity na obežnej dráhe a zachytiť prípadné odpálenie balistických rakiet z ponoriek alebo z európskych základní.

Obrázky radarov a plynovej masky v Skrunde-1
Radary a plynová maska na informačnej tabuli v čase, keď bola Skrunda-1 sprístupnená verejnosti. Foto: Profimedia

Radary boli súčasťou rozsiahlej sovietskej obrannej siete a všetky dôležité informácie smerovali do Moskvy. Ich strategický význam spočíval najmä v čase. Ak by totiž bola raketa odpálená zo Severného mora alebo z Atlantiku, do Moskvy by dorazila za menej ako pol hodiny. A teda čím skôr by dokázali Sovieti zaznamenať možný raketový útok, tým viac času mali na prípadnú reakciu.

Mesto za ostnatým drôtom: paneláky, kino aj sauna

Okolo tohto vojenského zariadenia postupne vyrástlo samostatné mesto, ktoré nazvali Skrunda-1. Mestečko nikdy nebolo zakreslené na bežných mapách a ľudia zvonka nemali povolený vstup. Dokonca aj autobusová zastávka v jeho blízkosti bola označená iba ako vojenský objekt.

Za ostnatým drôtom vznikla kompletná infraštruktúra pre približne 5 000 obyvateľov – dôstojníkov 129. samostatnej rádiotechnickej jednotky, inžinierov, technikov a ich rodiny. V lese postavili desať panelových obytných domov, školu, materskú školu, nemocnicu, kultúrny dom s kinom, telocvičňu, obchody, komplex sáun, garáže a vysokú vodárenskú vežu, ktorá ako jediná vyčnievala nad stromy.

Kino v tajnom lotyšskom meste Skrunda-1
Foto: Laima Gūtmane (simka…, CC BY-SA 3.0, via Wikimedia Commons

Skrunda-1 tak bola kompletne samostatná a mala všetko potrebné od vzdelávania až po oddych. Život za plotom mal dokonca jednu výraznú výhodu oproti okolitému lotyšskému vidieku. Vojenské zariadenia mali v sovietskom systéme prednosť pri zásobovaní. Miestne obchody preto často ponúkali tovar, ktorý obyvatelia neďalekej Skrundy zháňali len veľmi ťažko.

Deti mali v rodných listoch len číslo schránky

Na druhú stranu deti vyrastali bez oficiálnej adresy. Ich rodné listy uvádzali len číslo poštovej schránky. Vyučovalo sa v ruštine podľa moskovských osnov, zatiaľ čo svet za hradbami areálu bol pre ne úplne cudzí.

Tajné lotyšské mesto Skrunda-1
Foto: Profimedia

Napriek tomu sa zdalo, že život za plotom je bezproblémový. Alebo aspoň na začiatku. Po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 sa situácia zásadne zmenila. Lotyšsko obnovilo svoju nezávislosť, no na jeho území stále zostávali ruské vojenské jednotky. Jedným z najcitlivejších problémov bola práve radarová stanica.

Spor o radary

Dôležitú úlohu zohrala dohoda podpísaná 30. apríla 1994. Rusku umožnila ponechať si dva funkčné radary ešte štyri roky a následne získalo ďalších osemnásť mesiacov na ich demontáž.

Pre mnohých Lotyšov bolo takéto riešenie neprijateľné. Považovali ho za pokračovanie okupácie a tvrdili, že krajina nemôže byť skutočne nezávislá, ak sa na jej území nachádza cudzie vojenské zariadenie. Skrunda-1 sa tak postupne stala symbolom zápasu o obnovenú štátnu suverenitu.

Brána do mestečka Skrunda-1 v Lotyšsku
Foto: Laima Gūtmane (simka…, CC BY-SA 3.0, via Wikimedia Commons

Začali sa šíriť zdravotné problémy

Okrem napätia sa však začali rozširovať aj zdravotné problémy. Obyvatelia okolitých obcí sa sťažovali na časté bolesti hlavy, nespavosť, zvonenie v ušiach či nevysvetliteľné poruchy domácej elektroniky. Objavovali sa aj správy o zvláštnych svetlách nad lesom. Podozrenia sa sústreďovali najmä na dva výkonné radary, ktoré do okolia vysielali elektromagnetické žiarenie.

Po obnovení lotyšskej nezávislosti sa uskutočnili vedecké výskumy, ktoré mali preveriť možné zdravotné následky ich prevádzky. Priame a jednoznačné dôkazy o tom, že radary spôsobovali obyvateľom trvalé poškodenie zdravia, sa však nepodarilo nájsť.

V politickej a spoločenskej atmosfére 90. rokov už na tom príliš nezáležalo. Pre mnohých Lotyšov nepredstavovala Skrunda-1 iba vojenské zariadenie, ale predovšetkým viditeľný pozostatok sovietskej nadvlády. Skutočnosť, že na území nového nezávislého štátu naďalej pôsobila cudzia armáda, vyvolávala odpor bez ohľadu na to, či sa zdravotné obavy podarilo vedecky potvrdiť.

Zničené budovy v meste Skrunda-1
Foto: Laima Gūtmane (simka…, CC BY-SA 3.0, via Wikimedia Commons

Nedokončená radarová veža mala zmiznúť za každú cenu

V areáli sa nachádzala aj obrovská nedokončená stavba, ktorá mala pôvodné zariadenia v budúcnosti nahradiť. Išlo o radar Daryal-UM, ktorého výstavba sa začala v roku 1984.

Konštrukcia dosahovala výšku devätnástich poschodí a pripomínala obrovskú betónovú stenu uprostred lesa. Po rozpade Sovietskeho zväzu sa práce zastavili. Budova nikdy nedostala potrebné elektronické vybavenie a nezačala fungovať.

Lotyšsko sa rozhodlo, že nedokončenú radarovú vežu odstráni. Na prvý pohľad išlo o pomerne jednoduchú úlohu. Stavba bola prázdna a jej postupné rozobratie by bolo technicky možné.

Sovietski vojaci v Skrunde-1
Archívny záber sovietskych vojakov v meste Skrunda-1. Foto: Profimedia

Namiesto pomalej demolácie však prišlo riešenie, ktoré sa zapísalo do histórie. Spojené štáty poskytli približne sedem miliónov dolárov na jej riadené zničenie. Prácu dostala americká spoločnosť Controlled Demolition, Inc., ktorá sa špecializovala na demolácie veľkých budov.

Sedem miliónov dolárov za niekoľkosekundový výbuch

Termín demolácie bol stanovený na 4. mája 1995. Tento dátum mal pre Lotyšsko mimoriadny význam, pretože išlo o piate výročie vyhlásenia o obnovení nezávislosti. Na mieste sa zhromaždili desaťtisíce ľudí, ktorí chceli výbuch sledovať a mať z neho aspoň čiastočné zadosťučinenie, keďže mohol byť hmatateľným symbolom slobody po rokoch sovietskej okupácie. O to väčšie sklamanie prišlo, keď sa prvý pokus o odpálenie nepodaril.

Vrtuľník sa dostal príliš blízko k bezpečnostnej zóne a organizátori museli celý proces prerušiť. Dav tak zostal ešte niekoľko minút čakať. O 9.43 h boli nálože konečne odpálené. Obrovská betónová konštrukcia sa v priebehu niekoľkých sekúnd zrútila v oblaku prachu.

Pozostatky mestečka Skrunda-1 v Lotyšsku
Foto: Profimedia

Prevádzka skončila v roku 1998

Paradoxom zostávalo, že dva funkčné radary vzdialené približne 400 metrov od zničenej stavby pokračovali v prevádzke ešte ďalšie tri roky. Ruskí vojaci tak priamo z areálu sledovali demoláciu budovy, ktorá mala jedného dňa nahradiť ich vlastné zariadenia. Radarová stanica ukončila prevádzku až 31. augusta 1998. O niekoľko dní neskôr jej uzavretie potvrdili aj inšpektori Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.

Budovy v mestečku Skrunda-1
Foto: Profimedia

Nasledovala demontáž techniky a postupné vyprázdňovanie celého komplexu. Zariadenia, ktoré sa ešte dali využiť, previezli do Ruska. Obytné domy, škola, nemocnica a kultúrne centrum však zostali na mieste.

Kalendár zastavený na novembri 1999

Posledné rodiny opustili Skrundu-1 na jeseň 1999. Neodniesli si všetko. Dodnes ostali v opustených budovách stopy po bežnom živote: riad, záclony, zvyšky tapiet, radiátory, školské vybavenie či rámy po fotografiách na stenách. Sú ukážkou toho, že nikdy nešlo o obyčajnú vojenskú základňu, ale o sídlisko, kde žili celé rodiny, chodili do školy či do práce a vo voľnom čase navštevovali napríklad kino. Dalo by sa tak povedať, že žili pohodlný život.

Telocvičňa v sovietskom mestečku Skrunda-1
Foto: Laima Gūtmane (simka…, CC BY-SA 3.0, via Wikimedia Commons

Jedným z najzvláštnejších pozostatkov je kalendár v kuchyni jedného z bytov. Jeho posledná odtrhnutá strana ukazuje dátum 4. novembra 1999. Odvtedy zostal prakticky nedotknutý, a tak to pôsobí, akoby na tomto mieste zastal čas.

Dražba, ktorá nevyšla

V roku 2010 sa Lotyšsko rozhodlo celý areál s približne 70 budovami predať. Dražba sa uskutočnila 5. februára v Rige. Vláde sa podarilo areál s rozlohou približne 40 hektárov predať za viac než vyvolávaciu cenu – 150-tisíc lotyšských latov. Víťazom sa stala ruská spoločnosť Alekseevskoye-Serviss, ktorá ponúkla 1,55 milióna latov, teda približne 2,21 milióna eur.

Pozostatky tajného lotyšského mestečka Skrunda-1
Foto: Profimedia

Predaj však napokon stroskotal. Nový majiteľ nezačal sľubovaný rozvoj areálu a nehnuteľnosť sa dostala opäť do dražby. Ani druhý pokus v roku 2010 za 240 000 eur však nevyšiel, píše portál Abandoned Spaces.

V roku 2015 tak napokon odkúpila mesto späť samospráva Skrundy, tentoraz len za 12-tisíc eur. Je to pochopiteľné, keďže počas rokov, keď bolo miesto opustené, ho stihli vyrabovať a odniesť si z neho všetko, čo sa dalo a čo bolo cenné.

Areál bol krátko sprístupnený verejnosti

Zatiaľ čo časť pozemkov posunula lotyšskej armáde na zriadenie cvičiska, zvyšné priestory mala v plánovanom rozvoji posunúť investorom. Samospráva od nich očakávala budovanie infraštruktúry a tvorbu nových pracovných miest. Svoje nádeje vkladala najmä do priemyslu a cestovného ruchu, no napriek očakávaniam neprišla ani jedna reálna ponuka.

Turisti počas prehliadky sovietskeho mesta Skrunda-1
Foto: Profimedia

V tomto období sa navyše miesto stalo obľúbenou lokalitou pre nadšencov nadprirodzena a opustených budov. Keďže ich nebolo málo, samospráva nakoniec vo februári 2016 zaviedla vstupné štyri eurá a sprístupnila areál verejnosti. Takto to však fungovalo len do roku 2018. Po rokoch chátrania sa totiž niektoré objekty stali nebezpečnými a samospráva začala s ich postupnou demoláciou. Navyše tu našli aj azbest.

Návrat armády

V roku 2022 Lotyšsko prehodnotilo využitie opustených objektov Skrunda-1 a zmenilo ich názov na Mežaine. V súčasnosti areál slúži ako uzavretý vojenský výcvikový priestor a využívajú ho lotyšskí vojaci.

Tam, kde kedysi boli byty či miesta pre zábavu, dnes znie len zvuk ťažkých vojenských topánok. A hoci už miesto nie je otvorené pre verejnosť, stále je pripomienkou toho, že na svete existujú oblasti, ktoré boli roky skryté a vedeli o nich len vyvolení. A možno aj stále existujú. Ktovie?

Odomknúť kamošovi / rodine
Uložiť článok

Najnovšie články