Oceán sa správa zvláštne. Vedci objavili zaujímavý paradox. Týka sa starnutia vody

To, čo sa deje v oceánoch, by nás rozhodne malo zaujímať. Pokrývajú totiž väčšinu našej planéty, výrazne ovplyvňujú klímu, počasie aj život miliónov organizmov, a to nielen tých morských. Jednoducho ovplyvňujú život na celej Zemi. Hovorí sa predsa, že oceán je pľúcami celej planéty a bez pľúc predsa žiť nedokážeme.

Vedci skúmali starnutie vody v oceánoch

Ako informuje vedecký portál ScienceAlert, v oceáne sa deje niečo zvláštne a súvisí to so starnutím vody. Pýtate sa, ako môže voda starnúť? Pojem starnutie vody však nie je doslovný, tak ako je to pri ľuďoch, nejde totiž o biologický proces. Týmto pojmom vedci označujú vek vody, teda to, ako dlho sa konkrétna masa vody nachádza bez kontaktu s povrchom a ako sa v nej v priebehu času mení množstvo rozpusteného kyslíka.

Stará voda stráca kyslík, ktorý je v nej rozpustený, pretože ho spotrebúvajú morské organizmy, mikroorganizmy, ale aj chemické procesy. Kyslík získava späť na hladine, keď je v kontakte s otvoreným vzduchom.

Voda, ktorá obsahuje menej kyslíka, je teplejšia. Z toho vyplýva, že globálne otepľovanie spôsobuje aj rýchlejšie starnutie vody, čo následne spôsobí problém pre podmorský ekosystém.

Odhalili zvláštny paradox

V rámci výskumu sa im podarilo zistiť zvláštny paradox – „mladá“ voda starne a „stará“ voda mladne.

No najzaujímavejší výsledok objavili v Tichom oceáne, konkrétne v takzvanej hornej termoklíne, ktorá sa nachádza približne 200 až 1 000 metrov pod hladinou a predstavuje prechod medzi teplejšou povrchovou vodou a chladnejšími hlbinami. V severnej časti Tichého oceánu je voda výraznejšie zásobovaná mladšou vodou z povrchu. Ak sa toto premiešavanie spomalí, voda zostane dlhšie izolovaná a začne „starnúť“.

V tropickom Pacifiku je situácia zase celkom odlišná. Do tamojšej termoklíny sa totiž dostáva aj staršia voda z väčších hĺbok. Ak sa jej prísun obmedzí, voda v tejto oblasti môže byť relatívne mladšia.

Vedci zároveň upozornili na vplyv Južného oceánu v blízkosti Antarktídy, pretože zmeny, ktoré spôsobuje otepľovanie, sa môžu vyskytnúť aj tisíce kilometrov ďaleko, keďže oceán je prepojený systém a jeho zmeny v cirkulácii sa tak môžu prejaviť všade.

Laicky povedané, oceán funguje ako obrovský kolobeh vody. Povrchová voda sa premiešava s vodou pod ňou a tým sa do hlbších vrstiev dostáva kyslík. Keď sa však oceán otepľuje, teplá voda zostáva viac pri hladine a jednotlivé vrstvy sa horšie premiešavajú. Niektorá voda sa tak môže dlhšie „uzavrieť“ pod hladinou, spotrebúva kyslík a stáva sa staršou. Háčik je v tom, že sa to nedeje všade rovnako, čo môže spôsobiť problém, keďže to narúša prirodzené premiešavanie, na čo rôzne časti oceánu reagujú odlišne.

Vo výskume budú pokračovať

Vďaka tejto štúdii odborníci dokážu bližšie predpovedať, čo sa pravdepodobne stane v rôznych častiach oceánu a do akej miery sa spomalí vertikálna cirkulácia vody. Nedokážu však zhodnotiť, ako tieto zmeny zasiahnu morské živočíchy. No naznačuje, že v severnom Pacifiku budú zmeny najvýraznejšie. Veď predsa už aj v súčasnosti v ňom existujú časti, v ktorých je život pre viaceré organizmy náročný.

Vedci však plánujú vo výskume pokračovať a v budúcnosti doň zahrnúť aj zmeny vo veterných vzorcoch, aby získali úplný obraz o tom, ako bude oceán vyzerať v najbližších rokoch.

Pozri aj:

Pupok nie je len „špina“. Jeho vôňa by mohla predpovedať vážne ochorenia