Pri zbere húb môžete natrafiť na zvláštny jav: Ľudia kedysi verili, že súvisí s diablom

Stretli ste sa už niekedy s pojmom „vílie kruhy“ alebo prstence? Ide o jav, keď huby vytvoria takmer dokonalý kruh. Spája sa s množstvom mýtov a legiend. Prezradíme vám však, o čo ide v skutočnosti.

Huby môžu vytvoriť takmer dokonalý kruh

Ako informuje web Science Insight, huby rastúce v takmer dokonalom kruhu sa môžu objaviť kdekoľvek – v lese, na lúke, ale aj priamo v záhrade. Zaujímavý jav dostal pomenovanie „fairy ring“, teda vílie kruhy, resp. prstence. Fascinujúce sú nielen pre laikov, ale aj pre odborníkov. Ako vlastne ale vznikajú?

Vytvorenie vílieho prstenca začína tým, že sa jedna hubová spóra dostane do vhodnej pôdy. Z jedinej spóry sa vyvinie spletitá sieť podhubia. Myceliálna sieť následne rastie radiálne smerom von od svojho stredu a spotrebúva dostupné živiny. Keď sa mycélium rozširuje, vylučuje enzýmy, ktoré rozkladajú organické molekuly v pôde, ktoré absorbuje.

Staršie centrálne časti siete sú však čoraz viac vyčerpané a odumierajú. Tým, že stred odumiera a okraj sa naďalej rozširuje, aby dosiahol na nové živiny, vzniká pod zemským povrchom prstenec. Ak nastanú vhodné podmienky, zvyčajne po daždi, na vonkajšom okraji prstenca na povrch vykuknú huby. Tie kopírujú tvar prstenca pod zemou.

Môžu byť staré aj niekoľko stoviek rokov

Prstence sa môžu výrazne líšiť v rozmeroch, ale aj v ďalších vlastnostiach. Niektoré z nich môžu byť aj stovky rokov staré a môžu merať v priemere aj takmer 370 metrov. Odlišné je aj tempo, akým rastú. Prstenec sa však zvyčajne rozšíri o niekoľko desiatok centimetrov alebo metrov ročne. Nie všetky druhy húb však dokážu prstence vytvárať.

Známych je zhruba 100 druhov, ktoré ich produkujú. Najčastejšie ide o druhy, ktoré rozkladajú organický materiál, a také, ktoré majú symbiotický vzťah s okolitými stromami. To, či sa prstenec vytvorí, ovplyvňuje viacero faktorov, napríklad druh zeminy, vlhkosť, ale aj prítomnosť organickej hmoty, napríklad rozkladajúcich sa pňov spadnutých stromov.

Prstenec môže ovplyvniť aj okolité prostredie. Napríklad tráva v jeho okolí môže mať tmavšiu farbu. Spôsobuje to dusík a ďalšie látky, ktoré sa uvoľňujú pri rozkladaní organickej hmoty. Naopak, vo vnútri kruhu je vegetácia mdlá a môže hynúť v dôsledku vyčerpania živín. Ide o tzv. nekrotickú zónu.

Spájajú sa s nimi mýty a povery

Pochopiteľne, s vílími kruhmi sa spája mnoho mýtov a svoje miesto majú aj vo folklóre. Ľudia ich v minulosti neraz spájali s nadprirodzenými javmi a čarovnými entitami. Boli považované za miesta, kde tancovali víly, škriatkovia alebo čarodejnice, ale aj za brány do mystických ríš. Kedysi sa verilo, že ak človek vstúpi do vílieho kruhu, privodí mu to smolu.

Iní verili, že ak do kruhu vojdete, budete nútení tancovať v ňom s vílami až do vyčerpania. V niektorých európskych kultúrach boli považované za nebezpečné miesta spájajúce sa so zlomyseľnými duchmi alebo dokonca so samotným diablom.

Nájdu sa však aj kultúry, v ktorých sú prstence považované, naopak, za znak šťastia. Magické vysvetlenia ale postupne ustúpili do úzadia. Nič to však nemení na tom, že na pohľad pôsobia vílie kruhy vskutku nezvyčajne a naozaj ako portál do iného sveta.

Ak vás zaujíma viac tém zo sveta vedy, prečítajte si aj náš článok o prvom signáli svojho druhu z vesmíru, ktorý sa vedcom podarilo zachytiť.

Pozri aj:

Kde prežijeme pri jadrovej vojne? Vedci prezradili, v ktorých krajinách majú ľudia najvyššie šance na…