Pupok si väčšinou spájame len s hygienou, no vedci v ňom objavili niečo oveľa zaujímavejšie. Chemické látky, ktoré sa v tejto malej priehlbine hromadia, by totiž mohli napovedať niečo o našom zdraví.
správy od nás budete mať ako prví.
Priehlbina v bruchu – pupok je prirodzenou nádržou na zhromažďovanie odumretých kožných buniek, mazu a potu, ktoré sa vylučujú z tela, ako aj baktérií, ktoré sa nimi živia. Tento zhluk nečistôt spolu vytvára vôňu a práve táto vôňa môže prezradiť niečo o našom zdraví, informuje vedecký portál ScienceAlert.
Štúdia je však malá
K tomuto zisteniu vedci dospeli len nedávno. V novej štúdii výskumníci porovnávali chemické zloženie vzoriek od ľudí s rôznymi ochoreniami. Zistili, že medzi zdravými ľuďmi a pacientmi s Parkinsonovou chorobou, miernou kognitívnou poruchou či ochorením COVID-19 existovali určité rozdiely.
Výsledky zatiaľ nemožno považovať za spôsob diagnostiky, pretože štúdia je veľmi malá, vedci totiž skúmali len 24 účastníkov. No aj napriek tomu sa im podarilo identifikovať potenciálny nový neinvazívny diagnostický nástroj, ktorý by sa dal preskúmať – komplikovaný výtok, ktorý ľudské telo produkuje v každej fáze života.
„Telo vydáva určité pachy – z kožného mazu alebo potu – ktoré slúžia ako včasné diagnostické varovné signály,“ uviedli vedci vo svojom výskume.
Vzorky odobrali až z troch miest na tele
Ľudské telo počas bežného fungovania uvoľňuje množstvo prchavých organických zlúčenín, známych aj ako VOC. Dostávajú sa von napríklad potom, dychom alebo kožným mazom. Ich množstvo a zloženie ovplyvňuje strava, lieky, životné prostredie, ale aj zdravotný stav.
Niektoré ochorenia preto môžu meniť chemický profil človeka. Príkladom je Parkinsonova choroba. Vedci už v minulosti skúmali prípad ženy, ktorá tvrdila, že na svojom manželovi cítila nezvyčajný zápach ešte predtým, ako mu lekári ochorenie diagnostikovali. Výskumníkov preto zaujíma, či by sa podobné zmeny dali zachytiť pomocou prístrojov.
Účastníkom odobrali vzorky z troch miest – z nosa, ucha a pupka. Použili pritom obyčajné sterilné tampóny, ktorými prešli po povrchu kože približne desať sekúnd. Vzorky následne analyzovali v laboratóriu.
Na ich preskúmanie použili špeciálnu metódu založenú na laseri. Ten dokáže zachytiť, ako rôzne chemické látky absorbujú infračervené svetlo. Výsledkom je akýsi chemický odtlačok vzorky. Keď vedci tieto odtlačky porovnali, najvýraznejšie rozdiely videli práve pri vzorkách z pupka a nosa.
Pri pupku sa jednotlivé skupiny účastníkov od seba pomerne zreteľne oddeľovali. Najväčší rozdiel bol medzi zdravými ľuďmi a ľuďmi s miernou kognitívnou poruchou. Vzorky pacientov s Parkinsonovou chorobou a COVID-19 sa čiastočne prekrývali s ostatnými skupinami.
Zaujímavé bolo aj ďalšie testovanie. Keď vedci o dva týždne neskôr analyzovali vzorky od troch ďalších ľudí s Parkinsonovou chorobou, ich výsledky sa zaradili k pôvodnej skupine pacientov. To naznačuje, že chemický vzorec nemusí byť iba náhodou zachytenou v jeden konkrétny deň.
Na veľké závery je ešte priskoro
Výsledky sú síce zaujímavé, no vedci upozorňujú na množstvo obmedzení. Najväčším problémom je malý počet účastníkov. Navyše boli jednotlivé skupiny vekovo odlišné, takže zatiaľ nie je jasné, či niektoré rozdiely spôsobila samotná choroba alebo vek.
Testovanie navyše prebiehalo v laboratóriu. V bežnom živote môžu výsledky ovplyvniť parfumy, mydlá, kozmetika, hygiena či okolité prostredie. Vedci preto plánujú vo výskume pokračovať. Zároveň budú skúmať predovšetkým ľudí rovnakého veku a za bežnejších podmienok.
Pupok teda zatiaľ rozhodne nie je novým diagnostickým nástrojom. Výskum však ukazuje, že aj miesto, ktorému väčšinou nevenujeme veľkú pozornosť, môže obsahovať chemické informácie o tom, čo sa deje v našom tele.
Nahlásiť chybu v článku