Transakčná daň je jedným z najviac kritizovaných konsolidačných opatrení vlády a o jej zrušení sa hovorí už dlho. Premiér Fico pred v auguste oznámil, že dni transakčnej dane sú zrátané a dodal, že vláda pripraví jej zrušenie. Dal tak nádej mnohým podnikateľom, pre ktorých ide o veľkú záťaž. Teraz je ale všetko inak.
správy od nás budete mať ako prví.
Predseda vlády sa následne ešte začiatkom septembra vyjadril, zrušenie transakčnej dane neprehodnotí. Nikto vtedy nevedel, či to myslí naozaj vážne, alebo ide len o nevkusný žart. Ako uviedol vo vyjadrení, takmer 500 miliónov eur by sa v roku 2027 mimoriadne hodilo, napríklad na dostavbu nemocníc a dopravné projekty. Transakčnú daň podľa premiéra platili len podnikatelia a priniesla do rozpočtu stovky miliónov eur, oznámil na sociálnej sieti.
„Už to je trápne. Aj to, čo chcú, označujú za ničotné, lebo to prichádza od súčasnej vlády. Ak by sme zrušenie transakčnej dane neoznámili, krutá kritika by pokračovala na dennej báze. Ak ju zrušíme, všetko je naopak, v podstate zrušenie tejto dane ani netreba, pretože vôbec nie je taká škodlivá, ako hovorili pri jej zavádzaní,“ skonštatoval Fico.
„Ja Ti teda nevím Karle. Za týchto okolností sa asi spýtam na koaličnej rade, či zrušenie transakčnej dane neprehodnotíme, keď nie je až tak zlá. Čo poviete?“ povedal Fico.
Dnes to potvrdil aj Gašpar
Tieto premiérove slová dnes v podstate potvrdil podpredseda Národnej rady (NR) SR Tibor Gašpar (Smer-SD) na tlačovej konferencii. Transakčná daň ako celok sa podľa neho pravdepodobne rušiť nebude, môže však dôjsť k jej úpravám. Dôvodom je, že sa zatiaľ nenašiel spôsob, ako nahradiť výpadky príjmov štátu po jej zrušení.
Je to jedna z tém, ktorá súvisí so zostavovaním rozpočtu na budúci rok, keďže prináša štátu stovky miliónov eur ročne. Gašpar nevedel, či sa na osude tejto dane dohodla pondelková (21. 9.) koaličná rada.
„Ale z posledných vyjadrení, ktoré boli len pár hodín alebo dní pred touto koaličnou radou je zrejmé, že zrejme transakčná daň sa rušiť ako celok nebude. Dôjde asi len k nejakým úpravám, lebo nie je zatiaľ žiaden nástroj, ktorý by nahradil tento výpadok,“ konštatoval Gašpar. Zároveň pripomenul reakcie po ohlásenom zrušení transakčnej dane, podľa ktorých by tento krok aj tak nemal výrazný pozitívny vplyv na slovenskú ekonomiku.
Gašpar predpokladá, že sa koaliční predstavitelia už na rozpočte dohodli, podrobnosti tejto dohody však nevie. Otázne je aj to, či vláda pripraví a predloží návrh vyrovnaného rozpočtu podľa pravidiel dlhovej brzdy, ktorý by sa potom upravil v parlamente pozmeňujúcimi návrhmi. Deficit v budúcom roku by sa však mal udržať pod 5 % hrubého domáceho produktu (HDP).
„Deficit chceme mať pod kontrolou, chceme ho mať lepší, než sme ho preberali v roku 2023. Tiež musí byť v súlade s požiadavkami Európskej komisie, pretože sme v eurozóne a musíme aj rozpočet mať odsúhlasený v komisii. Takže je pravda, že ho budeme chcieť udržať v prijateľnej podobe a určite lepšie, než sme ho preberali,“ zdôraznil podpredseda parlamentu.
Pripustil, že koaličné strany chcú vo volebnom roku presadiť rôzne benefity smerom k občanom, predovšetkým v sociálnej oblasti. Zároveň je to však potrebné zosúladiť s Ministerstvom financií (MF) SR, čo je a čo nie je v možnostiach rozpočtu. „Ja som naposledy hovoril s pánom ministrom financií (Ladislavom) Kamenickým niekedy koncom minulého týždňa a vyjadroval celkom spokojnosť nad tým, v akom štádiu už mal dohodnuté veci s koaličnými partnermi,“ doplnil Gašpar.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku