Slovensko malo v druhom štvrťroku 2026 najnižší podiel elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov spomedzi všetkých členských krajín Európskej únie. Podľa údajov, ktoré zverejnil Eurostat, pochádzalo z obnoviteľných zdrojov iba 19,8 percenta čistej výroby elektriny na Slovensku.
správy od nás budete mať ako prví.
Priemer celej EÚ bol 54,1 percenta. Slovensko tak za európskym priemerom zaostávalo o viac než 34 percentuálnych bodov. Druhý najnižší podiel zaznamenalo Česko s 20,9 percenta a tretia od konca skončila Malta s 24,5 percenta. Na opačnom konci rebríčka bolo Lotyšsko, kde obnoviteľné zdroje zabezpečili až 97,7 percenta vyrobenej elektriny.
Najmä vodná a solárna elektrina
Eurostat uvádza, že krajina sa spoliehala najmä na vodnú a solárnu energiu. Nasledovalo Dánsko s podielom 94,3 percenta, kde dominovala veterná energia, a Chorvátsko s 92,2 percenta, predovšetkým vďaka vodným elektrárňam. Podiel obnoviteľných zdrojov na výrobe elektriny v celej EÚ medziročne mierne klesol. V druhom štvrťroku tohto roka predstavoval 54,1 percenta, zatiaľ čo v rovnakom období roku 2025 dosahoval 54,3 percenta.
Medzi obnoviteľnými zdrojmi mala v EÚ najväčšie zastúpenie solárna energia. Pripadalo na ňu 41,6 percenta elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov, pričom pred rokom to bolo 37 percent. Veterná energia mala podiel 27,7 percenta a vodná 22,6 percenta. Obnoviteľné palivá predstavovali 7,7 percenta a geotermálne a ostatné zdroje 0,4 percenta.
Slovensko patrilo medzi krajiny s najnižším podielom aj v prvom štvrťroku tohto roka. Vtedy dosiahlo 17,2 percenta a horšie výsledky zaznamenali Česko s 12,7 percenta a Malta s 13 percentami. V druhom štvrťroku teda slovenský podiel vzrástol na 19,8 percenta, no po raste v Česku a na Malte už bol najnižší v celej Únii.
Eurostat upozorňuje, že tieto údaje vyjadrujú podiel obnoviteľných zdrojov na čistej výrobe elektriny a nemali by sa zamieňať s ukazovateľom ich podielu na hrubej spotrebe elektriny, ktorý sa používa pri hodnotení plnenia cieľov európskej smernice o obnoviteľnej energii. Pri ňom sa používa odlišná metodika vrátane viacročného vyrovnávania výroby z vodnej a veternej energie.
ÚRSO chce chrániť domácnosti
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) zároveň pred pár dňami začal cenové konania na rok 2027 v elektroenergetike, plynárenstve, teplárenstve a vo vodnom hospodárstve. O ich výsledkoch bude informovať koncom roka, pričom plánuje využiť dostupné regulačné nástroje na ochranu domácností pred extrémnym rastom cien elektriny a plynu. Vo štvrtok o tom informoval hovorca úradu Radoslav Igaz.
„Úrad využije všetky regulačné nástroje, aby sa extrémna burzová volatilita najmä v elektrine a plyne nepreniesla do peňaženiek slovenských domácností,“ vyhlásil predseda úradu Jozef Holjenčík. Podľa Igaza zaznamenal ÚRSO v posledných dňoch viacero podnetov od občanov, ktoré vyjadrujú obavy z dramatického rastu cien elektriny a plynu na burzách.
Za tým stoja najmä prerušené dodávky LNG z oblasti Perzského zálivu a zvýšený dopyt po plyne v súvislosti s dopĺňaním zásobníkov pred zimou. Veľkoobchodná cena plynu s dodávkou na nasledujúci mesiac sa v posledných týždňoch pohybuje okolo 80 eur za megawatthodinu (MWh) a elektrina pre Slovensko s dodaním v nasledujúcom roku krátkodobo prekročila cenu 150 eur/MWh, keďže ju priamo ovplyvňuje cena plynu.
Regulačný úrad v tejto súvislosti apeluje na verejnosť, aby pri posudzovaní cien na rok 2027 vychádzala výhradne z jeho oficiálnych rozhodnutí.
Nahlásiť chybu v článku