Možno ste aj vy niekedy uvažovali nad tým, koľko máte ešte pred sebou času. Vedci prichádzajú s prekvapivým zistením, že ľudia majú zvláštnu schopnosť. Dokážu s prekvapivou presnosťou odhadnúť, akého veku sa dožijú.
správy od nás budete mať ako prví.
Akého veku sa dožijete?
Ako informuje web Science Alert, prostredníctvom medRXiv vedci publikovali štúdiu, v rámci ktorej 28 rokov sledovali dospelých jedincov v Japonsku. Ukázalo sa, že ľudia dokážu pomerne presne odhadnúť, či sa dožijú vysokého veku, alebo nie. Tí, ktorí očakávali, že sa vysokého veku dožijú, sa ho zvyčajne aj skutočne dožili.
Zaujímavé ale je, že mnohí podcenili, koľko majú ešte v skutočnosti času. Zo sledovanej skupiny sa 59 % ľudí dožilo vyššieho veku, než očakávali. Tím pod vedením sociológa Shoheia Okamota z Univerzity v Tsukube analyzoval údaje z japonskej štúdie s názvom „Aging and Health Dynamics Study“, celonárodne reprezentatívneho prieskumu dospelých vo veku 60 rokov a viac z celého Japonska.
V roku 1996 dostalo 2 447 účastníkov otázku, aký vek očakávajú, že dosiahnu. 393 z nich povedalo, že nevedia. Zostávajúcich 2 054 uviedlo vek v rozmedzí od 63 do 120 rokov. V priebehu nasledujúcich 28 rokov zomrelo 1 514 osôb, ktoré poskytli odhad. Približne 98 percent dátumov úmrtia pochádzalo z úradných záznamov alebo z informácií od rodín, čo tímu umožnilo porovnať predpokladanú dĺžku života s tou skutočnou.
Udrží nás dlhšie nažive pozitívne myslenie?
Ľudia, ktorí očakávali, že majú pred sebou ešte viac rokov, sa aj skutočne dožili vyššieho veku. Táto súvislosť pretrvávala aj potom, ako výskumníci zohľadnili vek, pohlavie, socioekonomické charakteristiky a faktory súvisiace so zdravím.
Môže nám teda samotné očakávanie dlhého života skutočne pomôcť žiť dlhšie? Štúdia na túto otázku nedokáže priamo odpovedať. Nemôže potvrdiť, že očakávanie dlhšieho života ho aj naozaj predĺži, ani že nás dlhšie udrží nažive pozitívne myslenie. Isté však je, že samotný človek má najlepšiu predstavu o svojom zdravotnom stave, životnom štýle, návykoch a ďalších faktoroch, ktoré môžu ovplyvniť, akého veku sa dožije.
Ak niekto nemá vážne ochorenia, predpokladá o sebe, že sa dožije vyššieho veku, a je vyššia pravdepodobnosť, že sa tak aj naozaj stane. Pochopiteľne, vždy však do toho môžu zasiahnuť rôzne nepredvídateľné faktory a okolnosti.
Nie je to presný odpočet
Vedci prízvukujú, že v štúdii nie je reč o nejakom personalizovanom odpočítavaní. Platilo napríklad, že ženy a ľudia s vyšším počtom rokov vzdelania mali väčšiu pravdepodobnosť, že prežijú dlhšie, ako sa očakávalo. Mnoho účastníkov si ako vek dožitia určilo 80 rokov. Táto hodnota sa blížila k priemernej dĺžke života u mužov aj u žien v Japonsku pri narodení v roku 1996, čo naznačuje, že ľudia mohli svoje predpovede zakladať na všeobecne uznávanom populačnom priemere.
Je však iné robiť odhad pre niekoho mladého a odhad v prípade niekoho, kto sa dožil 70 rokov a počas života prekonal už mnoho rizík a prekážok. Nesprávny odhad toho, akého veku sa človek dožije, môže mať nepríjemné následky. „Podcenenie očakávanej dĺžky života môže viesť k nedostatočným dôchodkovým úsporám, zatiaľ čo jej nadhodnotenie by mohlo mať za následok zbytočne prehnané uskromňovanie sa,“ vysvetlili vedci.
Odborníci si myslia, že lepší odhad na základe spomínaných faktorov by ľuďom mohol pomôcť robiť v živote lepšie rozhodnutia, a to nielen finančné. Štúdia má však svoje obmedzenia – napríklad, ľudí sa vedci na odhad pýtali len raz, ten sa pritom môže časom meniť pod vplyvom novej závažnej diagnózy či iných faktorov.
Štěpán žije na 500-ročnom panstve v jednej z najkrajších oblastí sveta: Stará sa o záhradu aj o husi
Nahlásiť chybu v článku