Pri meste Potštát v Olomouckom kraji vo štvrtok spadla 30-metrová veterná elektráreň. Na Facebooku o tom informoval starosta mesta René Passinger.
správy od nás budete mať ako prví.
Česká spoločnosť pre veternú energiu uviedla, že išlo o 30 rokov starú elektráreň od výrobcu Bonus a podotkla, že ďalšie takéto v ČR nie sú. Príčinu nehody vyšetrujú. Podľa tamojších médií ide o prvú podobnú haváriu v Česku, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
„Dnes došlo v katastri Potštátu k pádu jednej zo štyroch veterných elektrární. V tejto chvíli nie je známa príčina pádu a nechcem preto predbiehať výsledky odborného vyšetrovania ani špekulovať o tom, čo k udalosti viedlo,“ uviedol Passinger a ľudí upozornil na to, aby sa k miestu nehody nepribližovali, lebo sa podľa neho nedá vylúčiť ďalšie riziko. Keďže bol na spadnutej elektrárni umiestnený internetový vysielač, v okolí môže dôjsť k výpadku internetu.
Nikto sa nezranil
ČSVE na svojom webe uviedla, že pri nehode nikto neutrpel zranenia a nespôsobila ani ďalšie škody. „Išlo o približne 30 rokov starú elektráreň výrobcu Bonus s výškou tubusu 30 metrov. Veterné elektrárne tohto výrobcu nikde inde v Česku nestoja. Výrobca, spoločnosť Bonus, ukončila výrobu elektrární v roku 2005,“ dodala ČSVE s tým, že ďalšie informácie zverejní, keď budú známe výsledky technického preverovania.
Prípadom sa zaoberá aj polícia. Spadnutá elektráreň bola podľa nej od začiatku júla mimo prevádzky, lebo jedno z ťahadiel v lopatkách bolo poškodené. „Tie zostali otvorené a nedali sa pre poruchu sklopiť. Silné nárazy vetra potom mohli viesť k pádu elektrárne,“ myslia si vyšetrovatelia.
Mesto bude podľa starostu žiadať prevádzkovateľa veterných elektrární na jeho území, aby okamžite preveril bezpečnosť zvyšných troch. „Po takto závažnej udalosti považujem dôkladnú odbornú kontrolu za absolútnu samozrejmosť. Bezpečnosť občanov je na prvom mieste,“ podotkol. O výsledkoch kontroly a príčine pádu chce ľudí následne informovať.
Na Slovensku ide o horúcu tému
Veterné parky sú v posledných rokoch na Slovensku pomerne diskutovanou témou, hoci ešte nič nie je oficiálne potvrdené ani naplánované. Medzi niektorými ľuďmi sa šíri strach a množstvo dezinformácií o škodlivosti či vplyvoch takýchto turbín.
Ministerstvo hospodárstva preto ešte 24. júna zorganizovalo v Bratislave verejné prerokovanie k zónam pre veterné parky. Ide o lokality naprieč Slovenskom, kde by bolo po schválení možné veterné elektrárne postaviť jednoduchšie. Stretnutie sa muselo konať nadvakrát, pretože v stredu ho v hoteli Tatra ovládla dezinfo scéna a situácia sa vymkla spod kontroly. Druhé stretnutie sa konalo 9. júla, už v Inchebe.
Identifikácia akceleračných zón pre veternú energetiku pritom nepredstavuje rozhodnutie o výstavbe veterných elektrární. Uviedlo to Ministerstvo hospodárstva SR po verejnom prerokovaní návrhu strategického dokumentu. Slovensko podľa rezortu v súčasnosti nepripravuje ani nerealizuje výstavbu veterných elektrární.
Dokument má na základe odborných analýz identifikovať územia potenciálne vhodné na rozvoj veternej energetiky. Jeho príprava vyplýva zo záväzku Slovenska, ktorý bol do Plánu obnovy a odolnosti SR zaradený pri jeho aktualizácii v rokoch 2022 až 2023 v rámci kapitoly REPowerEU.
Splnenie záväzku je jednou z podmienok ďalšieho čerpania finančných prostriedkov Európskej únie. Samotné určenie akceleračných zón však podľa ministerstva nepredstavuje rozhodnutie o výstavbe veterných parkov ani začatie povoľovacích konaní.
Kedy konečne klesnú ceny na benzínkach? Existujú tri možné scenáre. Za extrémy môže viacero faktorovNajnovšie články
Nahlásiť chybu v článku