Nie je to tak dávno, čo Slovenskom rezonoval výskum o vakcínach proti ochoreniu COVID-19 od Soni Pekovej, s ktorým hrdo mával a vysvetľoval jeho závery splnomocnenec vlády Peter Kotlár. Pamätným sa stal výrok, kedy ľudí prirovnal ku kukurici a vakcíny opisoval ako nebezpečné. Ako sa teraz ukázalo, pri posudku malo byť porušených viacero zásad.
správy od nás budete mať ako prví.
České ministerstvo spravodlivosti zrušilo oprávnenie na výkon znaleckej činnosti v odbore zdravotníctvo, odvetvie genetika so špecializáciou na molekulárnu genetiku, molekulárnu biológiu a molekulárnu mikrobiológiu znalkyni Soni Pekovej. Dôvodom je nedodržanie podmienky nezaujatosti pri vypracovaní znaleckého posudku týkajúceho sa vakcín proti ochoreniu COVID-19, oznámilo české ministerstvo v rozhodnutí datovanom 7. augusta. Informuje o tom TASR.
S Kotlárom bola v úzkom kontakte
České ministerstvo spravodlivosti konalo na základe podnetu poslanca Národnej rady SR Tomáša Szalaya (SaS). Podnet sa týkal znaleckého posudku zo 16. marca 2025, v ktorom Peková analyzovala obsah DNA a RNA v šaržiach vakcín Spikevax (Moderna) a Comirnaty (Pfizer/BioNTech).
Z vyšetrovania podľa českého ministerstva vyplynulo, že znalkyňa bola v úzkom pracovnom kontakte so splnomocnencom vlády SR pre preverenie procesu riadenia a správy zdrojov v čase pandémie COVID-19 Petrom Kotlárom, pre ktorého bol posudok vypracovaný. Súčasťou posudku boli aj priložené štúdie, na ktorých Peková spolupracovala s Kotlárom. Ako uviedlo ministerstvo, Peková sa v rozpore so zákonom o znalcoch nevyhla vypracovaniu posudku, kde existovala možnosť, že by mohla konať zaujato.
Podľa zistení ministerstva Kotlár vypracovanie znaleckého posudku síce nezadal ani nezaplatil, avšak bol jeho príjemcom, čo české ministerstvo vnímalo ako problém. Ministerstvo poukázalo aj na to, že znalkyňa sa v rozpore so zásadou mlčanlivosti a nestrannosti verejne vyjadrovala k záverom svojho posudku. Okrem toho sa zistili aj administratívne pochybenia, napríklad neskorý zápis posudku do elektronickej evidencie.
Slovenská akadémia vied v reakcii na publikované závery analýzy ešte v roku 2025 upozornila, že tieto závery nie sú podložené dostatočne silnými dátami a že časopis, v ktorom bola štúdia publikovaná, patrí medzi tzv. predátorské tituly, ktoré nespĺňajú štandardy vedeckej kvality. Na toto vyjadrenie SAV sa odvoláva aj české ministerstvo spravodlivosti.
Peková musí podľa rozhodnutia uhradiť paušálne náklady správneho konania vo výške 2500 českých korún (približne 100 eur).
Analýza SAV hovorí niečo iné
Slovenská akadémia vied následne v septembri 2025 zverejnila vlastnú analýzu zloženia mRNA vakcín proti covidu a to po dlho váhaní vlády, ktorá si posudok objednala, no následne sa ňou odmietala zaoberať. Štúdia slovenských vedcov má pätnásť spoluautorov. Jedenásť z nich pôsobí v Biomedicínskom centre SAV, zvyšní vo Vedeckom parku Univerzity Komenského v Bratislave. Skúmali pätnásť šarží vakcín Pfizer a Moderna, ktoré získali zo štátnych skladov pod dohľadom Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv. Medzi analyzovanými boli aj šarže, o ktorých Peter Kotlár a Soňa Peková tvrdili, že obsahujú významné množstvá DNA.
Na rozdiel od ich prístupu slovenskí vedci kombinovali štyri rôzne metódy. Kvantitatívna PCR slúžila na meranie množstva DNA. Fluorometria využíva špeciálne farbivá viažuce sa na molekuly DNA a RNA. Kapilárna elektroforéza zisťovala, či ide o celé kusy DNA alebo len o malé fragmenty.
Sekvenovanie krátkych úsekov DNA napokon určovalo pôvod a dĺžku molekúl. Tieto metódy sa navzájom dopĺňajú a zároveň sa navzájom kontrolujú, čo podľa vedcov zaručuje vysokú spoľahlivosť. Peková s Kotlárom vo svojej štúdii použili len prvú z týchto metód, teda kvantitatívnu PCR.
Slovenskí vedci zistili, že vo všetkých vakcínach bol obsah DNA pod limitom desať nanogramov na dávku, čo je hranica stanovená WHO aj európskymi a americkými liekovými agentúrami. Všetka zistená DNA pochádzala z plazmidu, teda z kruhovej DNA, ktorá sa používa pri výrobe mRNA. Tento plazmid sa po skončení výrobného procesu odstraňuje čistením, no v malých zvyškoch sa vo vakcíne môže objaviť. Limit je však práve stanovený tak, aby ani tieto zvyšky nepredstavovali riziko.
Soňa Peková vo svojej štúdii udáva, že vo vakcínach našla 107 až 109 kópií DNA na mililiter. Vedci zo SAV však vysvetľujú, že tieto hodnoty po prepočte predstavujú zanedbateľné množstvo. Ona to však interpretovala inak. Aj Peková aj vedci zo SAV ale prakticky prišli na to isté.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku