Takéto udalosti sa môžu na prvý pohľad javiť ako náhle a nepredvídateľné. Nový výskum však naznačuje, že by mu mohli predchádzať rozpoznateľné zmeny v prostredí. Vedci sa tentoraz nezamerali na konkrétne príčiny jednotlivých katastrof, ako sú dopady asteroidov či obrovské sopečné erupcie.
správy od nás budete mať ako prví.
Nový výskum ponúka možné historické vysvetlenie, prečo boli niektoré obdobia poznačené takou extrémnou stratou biodiverzity. Okrem toho naznačuje, že existuje varovný signál prichádzajúcej zmeny.
Štúdia publikovaná v časopise Nature Communications opisuje posledných 539 miliónov rokov ako obdobie, počas ktorého sa na Zemi vystriedalo päť odlišných klimatických režimov, ako informuje ScienceAlert.
Kedy je život voči masovému vymieraniu najzraniteľnejší?
Vedci skúmali päť najväčších udalostí masového vymierania, ktoré postihli život na Zemi za posledných približne 539 miliónov rokov.
Všetky obdobia boli oddelené pomerne ostrými prechodmi. Podmienky prostredia sa vtedy menili rýchlejšie než zvyčajne a život na Zemi bol zraniteľným. Vedci chceli zistiť, či sa dá určiť, v ktorých obdobiach bola biosféra zraniteľná voči masovému vymieraniu.
Vytvorili preto metriku celkovej „zraniteľnosti biosféry“. Jej cieľom je zachytiť, či sa Zem nachádza v stave, keď je riziko rozsiahleho úbytku biodiverzity zvýšené. Metrika kombinuje viacero ukazovateľov – mieru vzniku nových druhov, mieru vymierania a množstvo existujúcej biodiverzity.
Krehkosť biosféry sa zvyšuje s mierou vymierania aj s poklesom biodiverzity, pretože biosféra má v takom prípade menšiu „rezervu“ rôznych foriem života, ktoré by mohli reagovať na ďalšie zmeny. A zohľadnenie miery vzniku nových druhov tiež nie je bez dôvodu. Rýchla evolučná obnova totiž môže slúžiť ako náznak toho, že svet reaguje na silný tlak a meniace sa podmienky.
Krehkosť biosféry „sa zvyšuje, keď máme zvýšenú mieru vymierania a vzniku, čo tiež predstavuje snahu prispôsobiť sa novým a náročným podmienkam. Zvyšuje sa aj vtedy, keď sa znižuje biodiverzita, čo odráža aj zmenšenie biotických možností,“ vysvetľuje pre ScienceAlert spoluautor štúdie Andrej Spiridonov, ktorý dodáva: „Treba poznamenať, že zraniteľnosť je súborová metrika, a keď je stav biosféry zraniteľný, neznamená to, že pod stresom sa ocitne každý jednotlivý druh alebo dokonca región sveta.“
Vrcholy zraniteľnosti sa s „Veľkou päťkou“ časovo prekrývali
Vedci zistili, že celková zraniteľnosť biosféry sa v priebehu piatich identifikovaných období líšila.
Jednotlivé intervaly trvali od približne 10 až po viac ako 100 miliónov rokov. Autori tieto časové obdobia označili ako tzv. Haggisove koše, pričom zistili, že vyššia zraniteľnosť voči vymieraniu a úbytok biodiverzity do značnej miery súviseli s vyššími teplotami.
Teplejšie éry mali tendenciu zhodovať sa s vyššou základnou zraniteľnosťou biosféry. Tá najvýraznejšie rástla počas prechodov medzi jednotlivými obdobiami v čase, keď sa jeden klimatický režim končil a začínal nový.
Vrcholy zraniteľnosti sa zároveň časovo prekrývali s piatimi najväčšími udalosťami masového vymierania, tzv. „Veľkou päťkou“. Spiridonov však upozorňuje, že zistená súvislosť neznamená, že environmentálna turbulencia samotná spôsobuje masové vymieranie.
„Vieme, že v niektorých z týchto prípadov išlo o inú udalosť,“ dodáva. Príkladom je slávny dopad obrovského asteroidu, ktorý sa spája s vymieraním na konci kriedy.
Súčasná geologická éra je stabilná: To však neznamená, že ľudia na ňu nemajú vplyv
Výrazné zmeny prostredia tak podľa vedcov nemožno považovať za priamu príčinu každého masového vymierania. Môžu však predstavovať varovný signál, že biosféra sa nachádza v období zvýšenej zraniteľnosti a môže byť náchylnejšia na ďalší silný environmentálny otras. „Keď sa systém blíži ku kritickému prechodu, ponúka to informácie o možnej budúcej hroziacej veľkej zmene, akou je masové vymieranie či dokonca ich séria,“ hovorí Spiridonov.
Výsledky štúdie treba čítať predovšetkým v historickom kontexte. Nemali by sme sa snažiť prostredníctvom nej predpovedať, či ľudstvu alebo iným druhom hrozí masové vymieranie. Rovnako neposkytuje ani priamu odpoveď na otázku, kam smeruje dnešná klimatická kríza.
„Naša štúdia naznačuje, že súčasná geologická éra – kenozoikum – je mimoriadne stabilná a má nízku zraniteľnosť,“ uzatvára vedec. „Čo ešte neznamená, že vonkajší vplyv geofyzikálnych síl alebo ľudský vplyv by nemali žiadny významný vplyv na vývoj biosféry. Znamená to len, že za iných podmienok prostredia, ktoré by prevládali v iných geologických érach, by takéto narušenie malo oveľa väčší účinok.“
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku