Je pohár vína lepší alebo horší ako pivo? Nová rozsiahla štúdia prináša zaujímavé zistenia, ktoré môžu prekvapiť aj ľudí, ktorí si alkohol doprajú len príležitostne. Vedci totiž objavili výrazné rozdiely medzi jednotlivými druhmi alkoholu – a tie sa ukázali najmä pri nižšej a strednej konzumácii.
správy od nás budete mať ako prví.
Výskumníci analyzovali údaje od viac ako 340-tisíc ľudí z Veľkej Británie, ktorých sledovali v priemere viac ako 13 rokov. Výsledky naznačujú, že pri alkohole nemusí byť dôležité iba to, koľko ho človek vypije, ale aj to, po akom nápoji siahne, ako píše Science Daily.
Autori štúdie, ktorá ešte neprešla recenzovaním, však zároveň upozorňujú, že výsledky nemožno chápať ako odporúčanie začať piť určitý druh alkoholu. Výskum bol pozorovací a nepreukazuje, že konkrétny druh alkoholu priamo spôsobuje lepšie alebo horšie zdravotné výsledky.

Vedci sledovali státisíce ľudí viac ako 13 rokov
Výskumný tím analyzoval údaje 340 924 dospelých účastníkov z databázy UK Biobank, ktorí sa do štúdie zapojili v rokoch 2006 až 2022. Na začiatku uviedli svoje stravovacie a pitné návyky a vedci ich následne rozdelili do skupín podľa množstva čistého alkoholu, ktoré konzumovali.
Pre predstavu, približne 14 gramov čistého alkoholu predstavuje 355 ml piva, 150 ml vína alebo 45 ml destilátu.
Účastníkov následne sledovali z hľadiska celkovej úmrtnosti, úmrtí na rakovinu a kardiovaskulárnych ochorení. Výsledok pri vysokom príjme alkoholu bol pomerne jednoznačný.
Pri vysokom množstve alkoholu riziko výrazne rastie
Ľudia, ktorí konzumovali alkohol vo vysokom množstve, mali v porovnaní s tými, ktorí nepili alebo pili iba príležitostne, o 24 percent vyššie riziko úmrtia z akejkoľvek príčiny.

Riziko úmrtia na rakovinu bolo vyššie dokonca o 36 percent a pri úmrtiach súvisiacich so srdcovocievnymi ochoreniami vedci zaznamenali nárast o 14 percent.
Tieto výsledky zapadajú do rozsiahleho množstva predchádzajúcich dôkazov, podľa ktorých je vysoká konzumácia alkoholu spojená s množstvom zdravotných problémov. Zaujímavejší obraz sa však objavil pri ľuďoch, ktorí pili v nízkej alebo strednej miere.
Víno dopadlo lepšie ako pivo či destiláty
Keď vedci zohľadnili druh alkoholického nápoja, medzi jednotlivými skupinami sa objavili pozoruhodné rozdiely. Nízka a stredná konzumácia vína bola spojená s nižším rizikom úmrtia, zatiaľ čo podobná spotreba destilátov, piva alebo cideru bola spojená s vyšším rizikom.
Rozdiel sa ukázal aj pri kardiovaskulárnych ochoreniach. Ľudia, ktorí pili víno v strednom množstve, mali v porovnaní s abstinentmi a príležitostnými konzumentmi o 21 percent nižšie riziko úmrtia na kardiovaskulárne ochorenia.

Pri pive, cideri a destilátoch však vedci pozorovali opačný trend. Už nízka konzumácia týchto nápojov bola spojená približne s 9-percentným zvýšením rizika úmrtia na kardiovaskulárne ochorenia.
Na prvý pohľad by sa preto mohlo zdať, že pohár vína je pre srdce prospešný, zatiaľ čo pivo alebo tvrdý alkohol mu škodia. Takýto jednoduchý záver však zo štúdie nemožno jednoznačne vyvodiť.
Čo je za tým?
Vedci ponúkajú niekoľko možných vysvetlení. Jedným z nich je samotné zloženie vína. Najmä červené víno obsahuje rôzne polyfenoly a ďalšie antioxidanty, ktoré môžu mať priaznivé biologické účinky a potenciálne ovplyvňovať zdravie ciev a srdca.

Nemusí však ísť iba o samotný alkohol či látky obsiahnuté vo víne. Veľkú úlohu môže zohrávať životný štýl ľudí, ktorí jednotlivé nápoje konzumujú.
Víno sa napríklad častejšie pije počas jedla a jeho konzumenti môžu mať celkovo kvalitnejšiu stravu a zdravšie životné návyky. Pivo, cider a destiláty sa, naopak, častejšie konzumujú mimo jedla a v štúdii boli spojené aj s horšou kvalitou stravy a ďalšími faktormi životného štýlu.
To znamená, že za spozorovaným rozdielom nemusí stáť iba samotný druh alkoholu.
Neznamená to, že by ste mali začať piť víno
Pri interpretácii výsledkov je však na mieste opatrnosť. Ako už bolo spomenuté, štúdia bola pozorovacia, takže vedci sledovali existujúce správanie ľudí a jeho súvislosti so zdravotnými výsledkami. Nedokáže preto dokázať, že pitie vína priamo spôsobuje nižšie riziko úmrtia.
Je možné, že ľudia, ktorí si doprajú malé množstvo vína, sa zároveň odlišujú v množstve ďalších faktorov – napríklad stravou, pohybom, príjmom, sociálnym prostredím či celkovým zdravotným stavom.

Vedci navyše vychádzali zo spotreby alkoholu, ktorú účastníci uviedli na začiatku výskumu. Počas viac ako 13 rokov sa však ich návyky mohli meniť. Obmedzením je aj samotná UK Biobank. Jej účastníci bývajú v priemere zdravší než celá britská populácia, takže výsledky nemusia byť úplne reprezentatívne pre každého.
Výsledky štúdie rozhodne však nie sú dôvodom na to, aby človek, ktorý alkohol nepije, začal piť víno v presvedčení, že tým prospeje svojmu srdcu.
Baba Vanga je Nostradamus z Balkánu: Negramotná žena oslepla pri búrke a mala dostať dar. Pravda je inde
Pobláznila celé Slovensko, donedávna o nej nikto nevedel: Kto je atlétka Anna Švrček, ktorá sa stala virálnou?
Bola som v Afganistane: Musela som dodržiavať pravidlá. Ženy nesmú pracovať, diktujú im, ako sa obliekať
Japonci sa nevzdali, dostali druhú atómovú bombu. Nagasaki spálila ešte silnejšia explózia než Hirošimu
Vykúpenie z väznice Shawshank bol prepadák: Herec sa musel popasovať s výkalmi, režisér odmietol 2,5 milióna
Nikol sa presťahovala do Egypta: Ramadán som si upravila a držala pôst 14 dní. Miestnym sa páči tajomno žien
Z hlavy zločinca stúpal dym, v sále smrdelo zhorené mäso. Prvá poprava elektrickým kreslom nevyšla na prvýkrát
Navštívili sme najlepšie klimatické kúpele na Slovensku. Hrdzavý areál zastal v 90. rokoch, no príroda očarí












Nahlásiť chybu v článku