Spoločnosť Shein neobišli kontroverzie, aké poznáme aj z iných fast fashion firiem. V roku 2022 sa jej meno dostalo do centra pozornosti po investigácii britskej televízie Channel 4. Reportérka sa v utajení zamestnala v dvoch továrňach, ktoré patrili medzi dodávateľov Sheinu, a mala zdokumentovať pracovné podmienky, ktoré sa javili ako veľmi problematické.
správy od nás budete mať ako prví.
Podľa zistení dokumentu mali niektorí pracovníci pracovať až 18 hodín denne, mať iba jeden deň voľna mesačne a vyrobiť stovky kusov oblečenia denne. Reportáž zároveň poukázala na odmeny za jednotlivé výrobné úkony dosahujúce výšku niekoľkých centov.
Zlepšili sa podmienky pre pracovníkov v továrňach?
Shein následne poveril nezávislé spoločnosti preverovaním podmienok v továrňach, na základe čoho mali byť podľa spoločnosti mnohé tvrdenia vyvrátené. Audit zároveň čiastočne potvrdil porušenie pravidiel týkajúcich sa pracovného času. V jednej z tovární zaznamenali pracovný čas až 13,5 hodiny denne, v druhej až 12,5 hodiny denne bez pevne stanoveného systému voľna. V decembri 2022 spoločnosť oznámila, že bude investovať 15 miliónov dolárov počas nasledujúcich troch až štyroch rokov na zlepšenie podmienok v stovkách dodávateľských tovární.
Napriek týmto opatreniam však neskôr prišla ďalšia kritika. Švajčiarska organizácia Public Eye vo svojej správe uviedla, že pracovníci, s ktorými komunikovala, pracovali približne 12 hodín denne, šesť a často až sedem dní v týždni. Organizácia zároveň uviedla, že 75-hodinové pracovné týždne, ktoré u dodávateľov Sheinu zdokumentovala už v roku 2021, sa podľa jej nových zistení naďalej javia ako bežné.
Pracovné podmienky v dodávateľských reťazcoch sa nedávno rozhodla preskúmať aj tvorkyňa obsahu Jenny v reportáži. Zamierila pritom priamo do centra diania, na miesto známe ako „dedina Shein“. Ako sme vás už informovali, v skutočnosti ide o oblasť dediny Nancun v meste Kanton. Dnes tu stoja tisícky tovární a pracujú tu ľudia, pre ktorých je práca súvisiaca s výrobou produktov pre fast fashion firmy zdrojom obživy. Treba tiež poznamenať, že títo pracovníci nie sú priamymi zamestnancami Sheinu (pracujú pre dodávateľov rôznych spoločností vrátane spoločnosti Shein).
Stretla muža, ktorý si tu hľadal prácu
Jenny upozorňuje, že po vstupe do „dediny Shein“ vidí množstvo letákov s ponukami práce, ktoré sú vyvesené priamo na uliciach. Na väčšine z nich však podľa nej chýbajú informácie o mzde.
Pri letákoch stretne aj muža, ktorý si hľadá prácu žehliara. Z poslednej továrne odišiel, pretože sa ocitol na hranici svojich možností. Prezradil, že každý deň končil s prácou až okolo polnoci alebo jednej hodiny ráno. Tvrdil, že bol tesne pred vyhorením a že podobná situácia je podľa neho bežná aj v iných továrňach.
Jenny sa ho následne pýtala na konkrétne sumy a čísla. Muž uviedol, že za nadčasy nedostával žiadne príplatky. Denne mal vyžehliť približne tisíc kusov oblečenia, pričom za jeden kus zarobil štyri až šesť centov. Za celý mesiac mal pritom iba jeden deň voľna. Keď sa ho Jenny opýtala, prečo si nevezme viac voľna, odpovedal, že nemohol pre veľmi prísne mesačné kvóty.
„16-ročnú“ zamestnankyňu náborárka odmietla
Jenny sa neskôr spojí s náborárkou, ktorá hľadá novú zamestnankyňu. Spýta sa jej, či môže prácu vykonávať aj 16-ročná osoba. Náborárka to odmietne s tým, že zamestnávanie takto mladých ľudí by mohlo viesť k pokute.
Neskôr sa Jenny infiltruje do jednej z tovární a začne sa zaúčať. Zamestnankyňa, ktorá ju zaúča, jej povie, že túto prácu by si dobrovoľne nikdy nevybrala a pracuje tam preto, že musí. Jenny zároveň odporučí, aby radšej skúsila prácu v továrni na elektroniku, kde sú pracovné hodiny podľa nej pevne stanovené.
Podľa ženy sa dá v továrni za jeden deň zarobiť najviac 50 dolárov (43,26 €), čo si však vyžaduje mimoriadne vysoké pracovné tempo. „Musela by si vyrobiť 600 kusov denne. Cena za kus je zhruba 7 centov,“ vysvetľuje. Jenny sa následne pýta, či by si tam mohla zarobiť 3-tisíc dolárov (2 600 €) mesačne. Žena odpovedá, že taká suma neprichádza do úvahy. Bežný mesačný zárobok sa podľa nej pohybuje medzi 880 a 1 000 dolármi (760 až 865 €).
Ľudia sa boja toho, že by o prácu prišli
Komunikovala aj s mužom, ktorý mal byť manažérom jednej z tovární. Ten jej prezradil, že všetky továrne, ktoré vyplácali mzdu na hodinovej báze, už „zatvorili“.
Napriek tomu sa však pracovníci, s ktorými Jenny hovorila, boja toho, že by o prácu prišli. Čínska ekonomika spomaľuje a čelí tlaku obchodnej vojny so Spojenými štátmi, pričom obchodné bariéry buduje aj Európska únia. Zdá sa, že tento vývoj zasiahol aj sektor rýchlej módy. Podľa ľudí z odvetvia, s ktorými Jenny komunikovala, práce ubúda, zamestnanci dostávajú výpovede a niektoré továrne zatvárajú.
Nahlásiť chybu v článku