Martin Janoco vo Vietname

Foto: osobný archív Martina Janoča

„Vietnam je z nášho pohľadu cenovo dostupná krajina, no pravdepodobne nie až taká lacná, ako si niektorí predstavujú,“ hovorí Martin.

Martin Janočo pochádza z Českej republiky, ale žije vo Vietname spolu so svojou vietnamskou manželkou a ich malým synom. Pracuje ako učiteľ anglického jazyka v Hanoji. Tvrdí, že pre neho bolo dôležitejšie, aby ich syn vyrastal v šťastnej rodine, než aby vyrastal v „papierovo lepšej“ krajine.

Google News Sledujte interez v Google News —
správy od nás budete mať ako prví.
Pridať ako zdroj

„Niekoľkokrát som počul, že Vietnam je komunistická neslobodná krajina s represívnym režimom. Nechcem zachádzať do politiky, pretože mi neprináleží hodnotiť cudziu krajinu, no osobne sa tu často cítim slobodnejšie a najmä bezpečnejšie než v Česku. Dane sú tu nízke, pouličná kriminalita je nízka, môžem tu slobodne pracovať aj podnikať, užívať si každodenné radosti a životná úroveň mojej rodiny je pomerne vysoká,“ prezradil Martin v rozhovore.

Do Vietnamu ste sa rozhodli presťahovať po tom, ako sa váš syn narodil predčasne. Opustili ste Česko aj vašu kariéru policajta. Prečo ste sa takto rozhodli?

Áno, do Vietnamu som odišiel kvôli rodine, v roku 2019 som počas dovolenky vo Vietname stretol svoju budúcu manželku, už vtedy sme sa rozprávali o možnosti, že by som sa mohol presťahovať do Vietnamu a učiť angličtinu, no v tom čase som sa bál urobiť taký veľký krok. Keď som odlietal, povedali sme si, že skúsime udržať vzťah na diaľku a uvidíme, čo bude ďalej. Vydržali sme to 2,5 roka. Potom prišiel covid a začali sme riešiť, či má náš vzťah do budúcnosti vôbec zmysel.

Manželka bola odvážnejšia ako ja a priletela do Česka, kde sme si potom začali pomaly budovať spoločný život. Po roku sme sa vzali, po dvoch rokoch manželka otehotnela a v 6. mesiaci tehotenstva sa u nej nečakane začal predčasný pôrod, ktorý sa podarilo oddialiť len o 2 dni. Pri narodení vážil syn 670 gramov a prvé 2 roky boli pre nás s manželkou veľkým bojom. Mal množstvo zdravotných komplikácií, neustále sme sa báli o jeho život a boli sme pod obrovským stresom. Manželka v tom čase žila v Česku 3 roky a po česky vedela len veľmi málo. V nemocnici strávila viac ako mesiac, pričom tam takmer nikto nevedel po anglicky. Moja rodina žila na druhom konci republiky a ani nikto z nej neovládal angličtinu natoľko, aby sa s manželkou dokázal porozprávať. Mala len mňa.

Popri policajnej kariére som sa snažil zvládať každodenné návštevy nemocnice aj všetky praktické záležitosti. Manželka potichu sama bojovala s popôrodnou depresiou a traumou z predčasného pôrodu a mnohokrát spomínala, že jej chýba Vietnam. Keď som 2 roky po narodení syna videl, aká je v Česku nešťastná, povedal som si, že teraz je rad na mne a nastal čas presťahovať sa. Bolo pre mňa dôležitejšie, aby náš syn vyrastal v šťastnej rodine, než aby vyrastal v „papierovo lepšej“ krajine.

Martin Janoco s rodinou
Foto: osobný archív Martina Janoča

Nebáli ste sa, ako to vo Vietname zvládnete v rámci zdravotníctva? Ako je na tom ich zdravotníctvo v porovnaní s tým českým?

Vo Vietname sa neplatí verejné zdravotné poistenie a nefunguje tu preventívna zdravotná starostlivosť – nemáte tu svojho všeobecného lekára.

So všetkým sa chodí priamo do nemocnice a za zdravotné úkony sa platí, no zamestnávatelia často poskytujú zdravotné poistenie ako súčasť zamestnaneckých benefitov. Zdravotné výkony sú však v porovnaní s Českom oveľa lacnejšie.

No z hľadiska kvality je na tom české zdravotníctvo lepšie, najmä v oblasti starostlivosti o extrémne predčasne narodené deti, kde som na vlastné oči videl doslova zázraky. Na kvalitu vietnamských nemocníc sa však vôbec nemôžem sťažovať. Čakárne sú síce neustále preplnené, ale všetko ide veľmi rýchlo.

V Česku sme raz o 1 hodine ráno čakali so synom na takmer prázdnom urgentnom príjme 2 hodiny. Vo Vietname sme nikdy nečakali dlhšie ako 20 minút. Vyšetrenie bolo vždy dôkladné, vrátane krvných testov alebo röntgenu. Vo Vietname si zdravotníci nikdy neťukali na čelo nad tým, s akou „hlúposťou“ sme prišli do nemocnice, čo sa nám v Česku stávalo pomerne často. Celkovo mám, po všetkom, čo som tu videl, vo vietnamské zdravotníctvo dôveru.

Pracujete ako učiteľ anglického jazyka v Hanoji. Viete aj po vietnamsky? Ako sú na tom miestni s angličtinou, dá sa dorozumieť?

Uložiť článok

Najnovšie články