Počas horúcich letných dní sa väčšina ľudí snaží ukryť v tieni alebo pri vode. Rovnakú možnosť však nemajú tisíce voľne žijúcich zvierat, ktoré musia zvládať rozpálené mestá, vyschnuté lúky a v korunách stromov prežívať teploty stúpajúce vysoko nad hranicu komfortu. Najzraniteľnejšie sú pritom mláďatá, pre ktoré môže byť každý extrémne teplý deň otázkou prežitia.
Ochranári upozorňujú, že práve začiatok leta je obdobím, keď sa príroda dostáva pod najväčší tlak. Vysoké teploty menia správanie viacerých druhov a zároveň zvyšujú pravdepodobnosť stretnutí ľudí s mladými vtákmi či inými živočíchmi. Nie každý nález však znamená, že zviera potrebuje pomoc človeka. V mnohých prípadoch je najlepším riešením nezasahovať a nechať prírodu fungovať tak, ako je to pre jednotlivé druhy prirodzené.
Záchranné stanice hlásia nápor prípadov
Posledné dni však ukazujú, že tropické počasie si vyberá svoju daň a odborníci majú plné ruky práce. Záchranné stanice po celom Slovensku zaznamenávajú zvýšený počet zásahov a apelujú na verejnosť, aby pri náleze zvieraťa postupovala s rozvahou a najskôr sa poradila s odborníkmi.
Extrémne horúčavy v priebehu posledných dní výrazne zvýšili počet živočíchov prijatých do záchranných staníc. Záchranná stanica pre voľne žijúce živočíchy v Brezovej pod Bradlom prijala za uplynulé dni desiatky pacientov, pričom len počas nedele (28. 6.) ich bolo 32. Najčastejšie ide o vtáčie mláďatá, ktoré pre vysoké teploty predčasne opustili hniezda a vyžadujú si intenzívnu starostlivosť. Stanica o tom informovala na sociálnej sieti.
Upozorňuje, že pri náleze mláďaťa je najlepším riešením pokúsiť sa ho vrátiť späť do hniezda alebo čo najbližšie k nemu, aby sa oň mohli naďalej starať rodičia. „Stanica je plná a nie sme vždy schopní dvíhať telefón. Prosíme, aby ste boli ohľaduplní a trpezliví, ak nedvíhame, píšte SMS alebo na Whatsapp. Ako prvý kontakt však vždy slúžia pohotovostné čísla Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR,“ ozrejmila.
Nie každé mláďa na zemi potrebuje pomoc
ŠOP SR na svojom webe zároveň vyzýva občanov, aby pri náleze hendikepovaného živočícha prednostne kontaktovali priamo príslušné záchranné zariadenie podľa interaktívnej mapy na jej webovom sídle namiesto tiesňovej linky 112. V tejto súvislosti tiež pripomína, že nie každé vtáčie mláďa nájdené na zemi je opustené. Ak nie je zranené, nemali by ho nálezcovia brať domov. Odborníci upozorňujú, že pomoc potrebujú len mláďatá, ktoré sú zranené, nie sú schopné lietať a nachádzajú sa na zemi, kde im hrozí nebezpečenstvo napríklad od mačiek alebo psov.
Návod, ktorý zverejnila na sociálnej sieti Správa Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty, odporúča umiestniť mláďa do jednoduchej podložky alebo nádoby vystlanej prírodným materiálom a upevniť ju čo najbližšie k pôvodnému hniezdu na tienistom mieste mimo dosahu mačiek a ďalších predátorov. Situáciu je následne vhodné sledovať z bezpečnej vzdialenosti, keďže rodičia mláďatá spravidla ďalej prikrmujú aj mimo hniezda.
Medzi najčastejšie prípady nálezu nesamostatného, vypadnutého mláďaťa patrí mláďa sovy – myšiarky ušatej. Podľa ŠOP SR patrí medzi najčastejšie sovy v mestách a na sídliskách. Jej mláďatá ešte pred získaním plnej schopnosti lietať prirodzene opúšťajú hniezdo a pohybujú sa po okolitých konároch či neskôr po stromoch a budovách, kde ich rodičia naďalej kŕmia. Ľudia ich preto často mylne považujú za opustené.
Výnimkou sú podľa ochranárov dažďovníky, ktorých rodičia kŕmia mláďatá výlučne v hniezdnej dutine. Ak ich nie je možné bezpečne vrátiť späť do hniezda, alebo ak je mláďa zranené, viditeľne zoslabnuté či sa rodičia dlhší čas nevracajú, treba kontaktovať ŠOP SR alebo najbližšiu záchrannú stanicu.
Drew Barrymore bola ako 13-ročná závislá od drog, musela čistiť záchody. Dnes je legendou Hollywoodu
Slovák nám popísal, ako takmer prišiel o peniaze. Ak sa chystáte cestovať, vieme, na čo si dať pozor
Nahlásiť chybu v článku